„Ako jedno, radšej nič. –Jeden toľko ako žiaden. – Jeden toľko ako nik."

Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. – Taký kus ako hus. Ničehož nič. – Ničovéhož nič. Má toľko dzecí, jak na hnoji smecí. Pleva je len pleva. Detí mnoho, ani čo by ich búrka nasekala. Ty si mne nie ani na malý prst! To nie je hodno ani babky. – To nie je hodno ani fajku dohánu. – To nie je hodno ani fajku močky. – To nie je hodno ani polgrajciar. – To nie je hodno ani smrk tabaku. – To nie je hodno ani starý hrniec. – To nie je hodno ani zadok vody. – To nie je hodno ani za facku. – To nie je hodno ani za chlp sena. – To nie je hodno ani za ríf cmaru. Z toho ľahká radosť. – Z toho slabá potecha. Lepšie žiadne, ako zlé deti.