„Do byle –, do cviku –, do čistá –, do grajciara –, do knôtu –, do špeti –, do znaku –, do zniku."

Ničehož nič. – Ničovéhož nič. Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti. Toľko ich bolo, že by nebolo malo jablko kde spadnúť. – Toľko ich bolo, že nebolo kde hrachom hodiť. Nechybí ani vlas. – Nechýba ani mak. – Nechýba ani byle. Dosť, už dosť! Dosť je, keď bijú. Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba. Plné ako peniaz. Od hlavy po päty. Nie je to ani prvý, ani posledný raz. Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. –