„Môže si ucho nadrapiť."

Mám už plné uši toho kriku! Ticho ako v kostole. – Ticho ako v hrobe. – Ticho, že by počul muchu preletieť. Len sa tak ozýva. – Len tak dunie. – Len tak hrmí. – Len tak zuní. Hučí ako prázdny sud. Tak zatíchol, ani len nemukol. – Tak zatíchol, ani len neskukol. – Tak zatíchol, ani len neškrkol. Hora má veľké uši. Hluchý ako delo. – Hluchý ako drevo. – Hluchý ako motyka. – Hluchý ako parez. – Hluchý ako peceň. – Hluchý ako peň. – Hluchý ako stena. – Hluchý ako tetrov. Adalb. Głuchy 6. Č. 597. Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný. Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň. Čo ho rozštvrtíš, neprerečie slova.