„Pribudlo ho ako chleba v hrsti. – Pribudlo ho ako chleba pri ústach."

Stále ako letný sneh. Na prstoch ich spočíta. Pevné ako z hnilého dreva čakan. Potok malý, že by ho koza vypila. Taký kus ako hus. To by medzi prsty mohol pobrať. Jedno, i to biedno. Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. – Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. Ihla veľká ako kôl. – Ihla hrubá ako kôl.