„Hodiny, (tie) idú na vlas ani voš."

Noc po noc. – Deň po deň. – Rok po rok. Rovno, akoby ho odstrihol. – Rovno ako na dlani. – Rovno ako po šnúre. Ale ide ten čas, akoby šibal! Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal. Každý bohovitý deň. Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala. Rovné ako svieca. Len raz, prvý a posledný, a medzitým bez počtu. Bežia ako včely do úľa. Roky sa míňajú. – Roky utekajú, akoby leteli.