„Ide do Prštíc."

Fujas Matias. Ufujazdil. Zulíbal. Vzal nohy na plecia. – Vzal sa na krídla. Pod ten vnohy! Päty mu horeli. Ukázal mu päty. – Vytrčil mu päty. Stratil sa ako dym. – Stratil sa ako gáfor. – Stratil sa ako lanský sneh. – Stratil sa ako mak v zemi. – Stratil sa ako smrad. – Stratil sa ako vietor. – Stratil sa, len smrad po sebe nechal. – Stratil sa, že ani smradu po ňom nezostalo. – Stratil sa, že ani šľaku po ňom nezostalo. – Stratil sa ako živé striebro. Bošácka dolina. Zobral sa na nohy. Utekal ako Adam z raja. – Utekal, akoby ho boli čerti do povetria uchytili. – Utekal, akoby ho boli všetci čerti hnali. – Utekal ako Cigán s listom. – Utekal ako čert s krivou dušou. – Utekal ako tetka na hody. Modra. – Utekal ako voz bez oja. – Utekal, až mu slnce za chrbtom ostávalo. – Utekal, až sa za ním kúrilo. – Utekal, až sa za ním prášilo. – Utekal, čo mu nohy dali. – Utekal, čo mu para stačila. – Utekal kadiaľ ľahšie. – Utekal, len mu tak päty cvendžali. – Utekal, len tak opätkoval. – Utekal na psích nohách. – Utekal na zlomkrky. – Utekal, že by ho ani na sto koňoch nedohonil. – Utekal, že by ho ani na desiatich nemeckých paripách nedohonil. – Utekal, že mu ani nohy nestačili. – Utekal, že ho ani zazrieť nebolo.