„Za Slováka nik nezastane, len boh."

Slovák od koreňa – Slovák od národu. To je bieda, čo Slováka zjedá. Tatry, Fatry, Matry – Slovákove vatry. Na Slováka sa už každý čert nahnal: Nemec, Tatár, Maďar, Cigán, žid. Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy. Priateľ pánboh a rodina meštek. Ach, Bože, na svete! (Údiv, ťažký povzdych.) – Ak bude božia vôľa – Ak nás Pán Boh doživí – Ak Pán Boh dá, i to bude. – Ak Pán Boh dá zdravia a života – Ak Pán Boh zachová od škody – Ak sa Hospodin nezmiluje – Bohu poručil. Na Boha poručil. (Znamená aj: zriekol sa starosti.) Boh ho prividel – navštívil – (= Postretlo ho nešťastie) – Gospodine, pomiluj! (Používa sa aj dnes. Dobš. počul to v Turčoku, gem. st.) Chvala Bohu! (Krátke chvala ako interj.) Keby mi Boh zhodil. – Zhodže, Bože! Milý, mocný Bože (aké je to divné – krásne –; – čo to bude s nami!) Nedaj, Bože! – Nedopusť, Bože! Nech Pán Boh chráni a bráni – uchová od toho každú dušu kresťanskú! (Tiež:) Pán Boh chráň a bráň! Pán Boh zavaruj! Nech sa stane vôľa božia! Č. 577. Neponosno Bohu! (= Díky Bohu. Ponosa = žaloba, maď. panasz.) – Ponosno Bohu! (= Bohužiaľ). Požiaľ sa Bohu! Pre Boha živého, čože sa to robí?! – Preto ma Boh neopustí. – To je od Boha! To je ešte ta s Bohom! (= Dosť dobre. Slovák povie tiež: To ešte zbaví!) Toto je divná božská moc! Čo Slovák, to chlap. Niet horšieho vtáka nad odrodilého Slováka. Ani u strýca, ani u deda; kto nič nemá, tomu beda!