„Už sa teraz naprší z pravej viery. – Už sa teraz naduje z pravej viery."

Cigán sa raduje, keď prší, že bude pekne, a keď slnko svieti, bojí sa, že bude pršať. Ale nám zasvätilo! Dažďu nohy visia. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí. Nebo je zanesené. Umočený ako máček. – Umočený ako myš. – Umočený ako zmok. Kalendár – tárandár. Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa. Z hnilého kúta najviac dažďa. Dadia ti taký kus zlata ako hlava.