„Nech pánboh zachová od pocestného človeka!"

Cudziemu psu never. Každý sa vody bojí, keď je mútna. Hore vrchom pomaly, dolu vrchom nenáhli a po rovnej zajímaj. Hockomu never! Čo sa hýbe, never mu! Na dvoje baba hádala: alebo bude dážď pršať, alebo bude pekne. Uchovaj nás, bože, od TUŽENICKEJ kaluže, od PREDMIERSKEHO práva, od BYTČIANSKYCH zvonov a od ŽILINSKÝCH panien – až naveky amen! Keby človek vedel, že má nohu zlomiť, nuž by si sadol. Nebo je zanesené. Už budú ľudia skoro na hlavách chodiť.