„Na dvoje baba hádala: alebo bude dážď pršať, alebo bude pekne."

Zimu vlk zožral. – Zimu vlk nezožerie. Kalendár – tárandár. Povedala Milá, že bude chvíľa, povedal Krška, že bude pŕška. Netreba boha o dážď prosiť, príde hneď, keď začneme kosiť. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí. Nebo je zanesené. Keď sunko svieci a dešč prší, bosorka mlieko múci. Hor. Trenč. Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa. Hovorili proroci, že bude tma v noci. Cigán sa raduje, keď prší, že bude pekne, a keď slnko svieti, bojí sa, že bude pršať.