„Keď moji jarci zmokli, nech i kalendri zmokli!"

Čo jednému, to druhému. Povedala Milá, že bude chvíľa, povedal Krška, že bude pŕška. KAKUS, MOTÚZ, SENTIVÁNI – všetci traja rovní páni Na dvoje baba hádala: alebo bude dážď pršať, alebo bude pekne. Nebo je zanesené. Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa. Nech zná i húžva, čo lievč trpí. Veľké tmy idú. Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel. Netreba boha o dážď prosiť, príde hneď, keď začneme kosiť.