Aj ubijú nás, aj plakať nám nedajú.
Ani z vola dve kože nedrú. – Ani z barana dve kože nedrú.
Bez patróna ani do neba neprídeš.
Bi, bože, spravodlivých, aby sa lotri kajali.
Bohatší vraj mocnejší.
Bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí? – Bože, či sme všetci tvoji, či len tí, čo krajší? – Bože, či sme všetci tvoji, či len tí páni?
Kde nič nieto, tam ani smrť neberie. – Kde nič nieto, tam ani čert neberie. – Kde nič nieto, tam aj kráľ svoje právo tratí.
Kde nieto, tam nieto.
Len kde jest, tam berú.
Či sa nebojí, že prevraví v ňom!
Čo slobodno bohovi, neslobodno volovi.
Deti i kameň ubijú, o ktorý sa urazia.
Dnes je nehodno byť statočným človekom.
Dobrého za nič nemajú.
Dobrým škodí, kto zlým hoví.
Hriech na Uhriech a pokuta v Poľskej.
Ja obraciam ražeň a druhý je pečienku.
Jeden drží kravu za rohy a druhý za cecky. – Jeden drží kravu za rohy a druhý ju podojí.
Jeden sa skryje za list a druhý ani za horu nie.
Jednému sa zomelie, druhému sa premlie. – Jednému sa zomelie, druhému sa skrupí.
Kde vládne sila, je rozum mohyla.
Koho neboli, lehko povoli.
Komu pánboh otec, tomu ľahko do neba prísť. – Kto má pápeža za krstného, rovno príde do neba.
Komu pánboh, tomu všetci svätí, a komu čert, tomu všetci kati.
Komu Pán Kristus bratenec a Panna Mária totka, za toho sa zaujmú všetci svätí. – Komu Peter ujček a Panna Mária tetka, toho sa zaujmú všetci svätí.
Komu pán, tomu pani.
Ani kôň neťahá viac ako môže.
Kone, ktoré ovos dorábajú, najmenej ho dostávajú.
Kone za ovsom behajú a osly ho dostávajú.
Komu krivda, nech ho pánboh bije.
Krivda do času, pánboh naveky.
Krivda má dlhú pamäť.
Krivda za stolom, pravda za dvermi.
Kto chce ukrivdiť, zádrapku vždy hotovú nájde.
Vlk ti krivdu robí a vlk ťa i súdi.
Živí sú tu na krivde, mŕtvi tam na pravde.
Krkavci si lietajú, holuby v osídlach viaznu. – Krkavcov púšťajú a holubov chytajú. T. 19. Č. 147.
Malých zlodzejov bijú, veľki se pripatruju.
My sme hniezdo zrútili, druhí vtáčence pobrali.
Najväčší kmíni najlepšie pasy mávajú.
Na slabom sa každý uháňa.
Na tenkom sa niť trhá. – Na tenšom sa ľad láme.
Palica vše že zhury bije.
Bláznom a pánom všetko slobodne.
Čert pánom!
Čo je pán, to je pán!
Čože je pánom?! Utláčaný odpovie hneď: „H… aby ho zjedli!“
Kto sa s pány pravotí, nech mu je boh na pomoci. – Kto sa s pány pravotí, tomu nech je boh milostivý.
Mäso pánom, kosti sluhom.
Oklam pána, kedy môžeš; pán ťa oklame, kedy chce.
Páni jedia a psi hladia. – Pani śe hoscu a kone poscu. Šariš.
Pán je i v pekle pánom. – Pánom je i v pekle dobre. Adalb. Pan 157, 170, 212.
Panské nedojedky dobré pre čeliadku.
S pány nie je dobre za prsty sa ťahať.
S veľkými pány nie je dobre čerešne jesť; keď pojedia, kôstky v oči metajú.
Pánboh vysoko a kráľ ďaleko.
Keď je v izbe smrad, povedia na psa.
Keď psa chcú zabiť, povedia, že je besný.
Kto chce psa biť, nájde kyj. – Kto sa chce biť, ľahko palicu nájde. – Kto sa chce biť, vždy nájde dajaký papeček.– Kto chce psa biť, palicu nájde.
Psí tridsiatok – vlčie právo.
Zje pes psa, keď barana nie.
Povedala vrana vrane, že nás kvákať neprestane.
Do boha vysoko, do mora hlboko a na svete pravdy niet.
Jedna pravda bola, aj tá krivá bola, aj umrela.
Kde si pôjdeš, biedny človečej pravdu hľadať?
Kto má moc a vládu, ten má vždy pravdu.
Na kom vláda, na tom pravda.
Neumrela pravda, ale ju ševci roztrhali; dosial majú nechty krvavé.
Nie to pravda, čo je pravda, ale čo páni povedia, to je pravda.
Pravda je taká, akú páni spravia.
Pravda tam, kde je moc.
Pravda u boha.
Ševci kožu naťahujú a páni pravdu.
Už pravde odzvonili.
Vo svete pravdy nenájdeš.
Preto vĺčka bijú, aby sa vlk vtípil. – Preto malého psa bijú, aby sa starý pes vtípil.
Pri suchom aj mokré zhorí.
Remeň kradnúť a chudobným čižmy šiť.
Rovné s krivým, suché s mokrým.
Semiačku i pleve jednako v náboji.
S mocným sa nebor a s bohatým sa nesúď.
Spravodlivosť utiekla do neba.
Spravil Cigána kráľom a on najprv otca obesil.
Starému spievajú a na starú nôta padá.
Tuhší slabšieho údolie.
U boha milosť, u pekára žemľa.
Valasi zjedia ovcu a povedia na vlka.
Veľké ryby žerú malé.
Vlk si vždy príčinu na ovcu nájde.
V posmech zavadí, kto sa s vyšším nesnádi.
Z kantára, zo sedla koňa nepoznávaš; prečo zlatu, šate ľudskú hodnosť dávaš?
