Barón Hnida.
Grošom smrdí.
Horká jeho bryndza!
Chudoba de Badín a Psota de Garamsek.
Ide na prechádzku chleba pýtať.
Keby ho o zem buchol, ani by grajciar z neho nevyfrkol.
Keď má byť polievka, nech bude polievka — s jedným vajcom za hrniec.
Kôň obutý a šľak bosý.
Ja si to kúpim! Iba ak za vši!
Kúpil by si čáč, keby len mal zač. — Bolo by čáč, keby bolo zač.
Dali by mu, dali, keby sami mali.
Jednu ovcu mal, svojím salašom stál.
Má pes babku a ten druhú.
Má ten čerta rohatého, nie peniaze.
Má ten peňazí ako žaba srsti. — Má ten peňazí ako žaba vlasov. — Má ten peňazí ako žaba chlpov.
Má ten psa!
Má veľa prať a málo vešať.
Máš voľaký, ale nie veľmi široký peniaz.
Nekokoš sa bratku, len by si mal zlatku.
Nemá drobných, a odmeniť nemá čo.
Podkovu už má, len kôň mu chýba.
Všetko nám pobrali, keď sme nič nemali. — O všetko sme prišli, keď sme nič nemali.
Mešec plný pavučín.
Ništ sa neboj, otrhaný, hovorí ti ošklbaný.
Pán z Nemaníc.
Pod forgovom a bosý.
Pyšní sa ako žobrácka voš.
