14. Príležitostné obrazné výroky

Úslovia

Baran sa zabil.

Bol by si za kostolníka.

Či je tvoj otec nie klampiarom? Prečo? Nuž, keď mi tak svietiš (ako lampáš).

Hrnčiar sa mu zasmial. – Sklenár sa mu zasmial. – Sklár sa mu zasmial.

Husto ťa tkali!

Išiel žobrák žobrať, nemal do čoho brať.

Je Adamovými vidličkami. – Je pätorkou.

Má anjelské papuče.

Má kosti v bruchu.

Má vrabce pod klobúkom.

Musíme radostník rozkrájať.

Naondiať na takého kňaza, ktorého nechcú počúvať!

Na páterskom chrbte tlčený cukor. – Na kňazovskom chrbte tlčený cukor. – Na kňazovskom chrbte tlčený mak. – Na kňazovskom chrbte tlčená soľ.

Na zadku dvere!

Nemý ide!

Neodmetaj odo mňa tie peniaze!

Nepotrebujem lampáš!

Neprekrivuj sa tu s tvojimi štepenými kvakami!

Palicu prehltol.

Pi zo zadku, keď si si zabil!

Položil si Cigán za rebrinu.

Po nos v hostine.

Prišiel kňaza vyzliekať. – Prišiel kňaza zobliekať.

Prišiel na prázdne misky.

Rež, Kubo, nos!

Starej babe oči vyklal. – Žobrákovi oči vyklal.

Stúpil si na lyžičku.

Utriže tej svieci nos!

Vybodal čomusi oči.

Vypil so suchou hubou. Modra.

Vypľuj hrkeľ!

Zabil to pánboh na mäso.