Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno!
Ako čo by dlaňou pleskol. – Ako čo by bičom pleskol.
Bolo, bolo, ale neviem kedy.
Čo boh dňa dá.
Každý bohovitý deň.
Kedy neskedy.
Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal.
Neskoro, ale sporo.
Noc po noc. – Deň po deň. – Rok po rok.
Od dávnych dáven.
Od malička.
Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala.
Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy.
Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela.
Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno!
Ako čo by dlaňou pleskol. – Ako čo by bičom pleskol.
Bolo, bolo, ale neviem kedy.
Čo boh dňa dá.
Každý bohovitý deň.
Kedy neskedy.
Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal.
Neskoro, ale sporo.
Noc po noc. – Deň po deň. – Rok po rok.
Od dávnych dáven.
Od malička.
Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala.
Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy.
Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela.
