Ale nám zasvätilo!
Azda sa dáko vytrhá!
Cigán sa raduje, keď prší, že bude pekne, a keď slnko svieti, bojí sa, že bude pršať.
Dažďu nohy visia.
Ide dážď ako stena.
Keď prší, majú sliepky nedeľu.
Keď slnko svieti a dážď prší, vtedy čert babu bije.
Keď sunko svieci a dešč prší, bosorka mlieko múci. Hor. Trenč.
Klobúčiky vstávajú, pánubohu chválu vzdávajú.
Krajinský dážď.
Leje sa ako z cievok. – Leje sa ako z džbera. – Leje sa ako z kúpy. – Leje sa ako zo suda. – Leje sa ako z vreca. – Leje sa ako z rine.
Len tak visia oblaky.
Nebo je zanesené.
Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru.
Nech pánboh zachová od pocestného človeka!
Niti suchej na mne nebolo.
Prší, akoby osieval. – Prší ako zo sita. – Prší, akobyzo džbera vylieval.
Prší slnečník.
Taký dážď padol, čo ho bolo ťažko zemi držať.
Tento malý dážď nech len padá a tomu veľkému nezabránime.
Umočený ako máček. – Umočený ako myš. – Umočený ako zmok.
Už má švagra.
Už sa teraz naprší z pravej viery. – Už sa teraz naduje z pravej viery.
Veľké tmy idú.
Zaberá sa na dážď. – Zabraté je.
Zachmúrené je. – Zachmúrilo sa.
Zmokol ako myš.
Zo striech kvapká.
