Človek nevie, čo v hrnci vrie, keď je pod pokrývkou.
Človek nevie, na čo ľahne, na čo vstane.
Čo bolo, čo bude, cigán nezahudie.
Čo koho má potkať, to ho potká. – Čo koho má potkať, tomu sa neschová. – Čo koho má potkať, tomu neujde.
Čo koho mrzí, to sa ho drží.
Čo má byť, bude; čo má prísť, príde.
Čo má prísť, nech príde skoro.
Čo vylúčiš, čertu poručíš.
Jednému obracia sa na blato, druhému na zlato.
Kde máš hlavu zlomiť, ta ťa nohy donesú.
Keby človek vedel o tom, čo bude potom, všetkého zlého by minul.
Keby človek vedel, že má nohu zlomiť, nuž by si sadol.
Keby kôň o sebe vedel, žiaden by na ňom nesedel.
Kto sa má obesiť, jakživ sa neutopí.
Malý psík do smrti šteňa.
Mne britva ne, druhému i motyka.
Mne polna ne, druhému i prazna pipka horí.
Niekomu sa aj železo v ruke na zlato obráti.
Neorie, neseje, samo sa mu rodí.
Nie sú všetci vtáci pávy alebo orlice.
Ak pánboh dopustí, aj motyka spustí. – Ak pánboh dopustí, aj motyka strelí.
Komu pánboh praje, tomu i vo snách padne; a komu pánboh nepraje, tomu i z lyžice spadne.
Panebože, pomôž tomu, čo nemôže; každý orie, ako môže.
Príhoda chodí po ľuďoch.
Čo dedina, to novina.
Čo hodina, to novina.
Čo vykročíš z domu, počuješ novinu.
Pospi hodinku, počuješ ráno novinku.
Seď doma jednu hodinu, počuješ (dobrú) novinu.
Padol horeznak a udrel sa o nos.
Čo dedina, to novina.
Čo hodina, to novina.
Čo vykročíš z domu, počuješ novinu.
Pospi hodinku, počuješ ráno novinku.
Seď doma jednu hodinu, počuješ (dobrú) novinu.
Padol horeznak a udrel sa o nos.