Ak chceš, sa o zem hoď, ak chceš, sa obes, už inakšie nebude.
Ani oheň, ani voda to už nezmyje.
Ani čihy, ani hota.
Ani hore, ani dolu.
Ani sem, ani tam.
A potom? Krížik po tom!
Čakaj trebárs do súdneho dňa!
Čím ďalej do lesa, tým viac dreva.
Čím dial do hôr, tým vždycky hôr.
Čo bys’ mal sto duší, nevyvedieš to!
Ďalej ani pohnúť! – Ďalej ani myslieť!
Daromná tebe hodina!
Budeš si hlavu biť o múr?!
Nelám si darmo hlavu.
Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.
Hoď kameň do vody!
Je v tom hák. – Je v tom akýsi háčik.
Koľko napred, toľko nazad.
Môžeš sa už len prežehnať od toho.
Na to už len kríž urob!
Nebolo pomoci proti tej nemoci.
Nemáš tej duše, abys’ to vyviedol! – Nemáš tých duší, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej pary, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej sily, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej vlády, abys’ to vyviedol!
Nemožno tomu konca-kraja dôjsť.
O tom už nemôže byť ani reči.
Plač, neplač, už inakšie nebude!
Poručeno pánubohu, už inakšie nebude!
S tým sa už len rozžehnaj.
Tak, tak, ale z chyže jak?
Tam je ten tŕň!
Tam sme, kde sme boli!
Tam to trčí.
Tými zubami tej kože nedotiahneš.
To je ani ryba, ani vták.
To je koniec všetkých koncov.
To je pes v lese. – To čí pes?!
To je veľké klbko.
To je tvrdý orieštek.
To je už pánboh ťa požehnaj!
To je už stratené, ako čo by skalu do vody hodil.
Tomu ani svätená voda nespomôže. – Tomu ani všetci svätí nespomôžu.
To nezošije viac ani svätý.
To neurobí ani herkopáter.
To sú samé miškulancie.
To žiaden duch neuhádne.
Tuje blcha! – Tuje potvora! – Tuje uzol!
Tu je oheň, tam je voda, aká tu teda porada?
Už ho pánboh oráčil.
Už je Jano vojak.
Už je po kázni, moji milí blázni!
Už je po ňom veta!
Už je s tebou het!
Už je pozde, milý drozde!
Už je tam, kde loj kopú!
Už je tebe od toho!
Už je tebe darmo!
Už je tomu amen!
Už sa mu do hrdla leje. – Už sa mu za sáry leje.
Už sme dobrí!
Už sme my raz tu, nech sa stane vôľa božia!
Už sme my tam, kde straší!
Už sme v blate! – Už sme v kaši! – Už sme v omáčke!
Už sme zle!
Už sme znikä!
Už ti ani kňaz nespomôže.
Už vybačoval. – Už dobačoval. – Už vypriahol.
Budeš si hlavu biť o múr?!
Nelám si darmo hlavu.
Už nebude inak, čo si hlavu o zem otrepeš.
Hoď kameň do vody!
Je v tom hák. – Je v tom akýsi háčik.
Koľko napred, toľko nazad.
Môžeš sa už len prežehnať od toho.
Na to už len kríž urob!
Nebolo pomoci proti tej nemoci.
Nemáš tej duše, abys’ to vyviedol! – Nemáš tých duší, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej pary, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej sily, abys’ to vyviedol! – Nemáš tej vlády, abys’ to vyviedol!
Nemožno tomu konca-kraja dôjsť.
O tom už nemôže byť ani reči.
Plač, neplač, už inakšie nebude!
Poručeno pánubohu, už inakšie nebude!
S tým sa už len rozžehnaj.
Tak, tak, ale z chyže jak?
Tam je ten tŕň!
Tam sme, kde sme boli!
Tam to trčí.
Tými zubami tej kože nedotiahneš.
To je ani ryba, ani vták.
To je koniec všetkých koncov.
To je pes v lese. – To čí pes?!
To je veľké klbko.
To je tvrdý orieštek.
To je už pánboh ťa požehnaj!
To je už stratené, ako čo by skalu do vody hodil.
Tomu ani svätená voda nespomôže. – Tomu ani všetci svätí nespomôžu.
To nezošije viac ani svätý.
To neurobí ani herkopáter.
To sú samé miškulancie.
To žiaden duch neuhádne.
Tuje blcha! – Tuje potvora! – Tuje uzol!
Tu je oheň, tam je voda, aká tu teda porada?
Už ho pánboh oráčil.
Už je Jano vojak.
Už je po kázni, moji milí blázni!
Už je po ňom veta!
Už je s tebou het!
Už je pozde, milý drozde!
Už je tam, kde loj kopú!
Už je tebe od toho!
Už je tebe darmo!
Už je tomu amen!
Už sa mu do hrdla leje. – Už sa mu za sáry leje.
Už sme dobrí!
Už sme my raz tu, nech sa stane vôľa božia!
Už sme my tam, kde straší!
Už sme v blate! – Už sme v kaši! – Už sme v omáčke!
Už sme zle!
Už sme znikä!
Už ti ani kňaz nespomôže.
Už vybačoval. – Už dobačoval. – Už vypriahol.
