Adamove deti sú divné smeti.
Ani tys’ nie od druhých odchodnejší.
Každý pes má blchy.
Ktovie, či doňho blchy nenaskáču.
Bez chyby kto na svete?
I ten najmúdrejší môže schybiť.
Ľudia sme chybní.
S chybami sa učíme.
Svoje chyby nikto vidieť nechce.
Žiaden človek bez chyby a žiadna cesta bez úhonu.
I dobrému kocúrovi niekedy myš ušmykne. – I starému kocúrovi niekedy myš ujde.
I kňaz na kancli sa pomýli.
I múdremu voly ujdú.
I slnko sa dakedy dvojí.
I tenký vlas má svoju tónu.
I za tisíc dukátov paripa sa potkne.
Každému dačo chybí.
Každý kov má trosky.
Každý má svoju hŕbočku.
Každý má svoju žič.
Každý má čierne za nechtom. – Každý má za nechtami blato.
Kobyla má štyri nohy a potkne sa.
Dom nie kostol, človek nie anjel.
Nenie toho domu, dze by nebolo lomu. Bošácka dolina.
Nieto domu bez dymu. – Nieto toho domu, aby sa v ňom nezakadilo. – Nieto tej pece, aby sa v nej nezakadilo.
Každý má svoju vlastnú krehkosť.
Všetci krehkí. – Všetci hriešni. – Všetci slabí.
Ľahko sa noha pošmykne.
Med je medom, ešte sa prekysne.
Na každého sa dačo vmestí. – Na každom sa dačo nájde.
Niekedy aj starý kallec priadzu pomaší. – Niekedy aj starý tkáč pomoce.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nikomu sa nemôžeš nazrieť do srdca.
Pridá sa to každému.
S podratým na spodok.
Každý má svoju vlastnú krehkosť.
Všetci krehkí. – Všetci hriešni. – Všetci slabí.
Ľahko sa noha pošmykne.
Med je medom, ešte sa prekysne.
Na každého sa dačo vmestí. – Na každom sa dačo nájde.
Niekedy aj starý kallec priadzu pomaší. – Niekedy aj starý tkáč pomoce.
Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia.
Nikomu sa nemôžeš nazrieť do srdca.
Pridá sa to každému.
S podratým na spodok.
Človek krehká nádoba.
Čoho sa človek najviac odrieka, toho sa najskôr dopustí.
