Ak nie biele, čierne; ak nie čierne, biele. – Povedz už raz, či čierne, či biele!
Ako mi dal dve zauchá, hneď som vedel, že ma ide biť!
Ani sa sadlo, ani sa padlo.
Ani slané, ani mastné. – Ani varené, ani pečené.
Budár zámkom robí.
Búcha dve na tri. – Mláti dve na tri. – Strieľa dve na tri. – Búcha od duba k dubu.
Chleba sa nenarodilo a kapustu zožrali súkenníci!
Ja o Havlovi, ten o Pavlovi. – Ja o slivách a on o hlivách. – Ja o voze a ten o cibuli. – Ja o voze a on o koze. – Pýtali sa ho o slivách a on odpovedal o hubách.
Jedno druhé, kadečo a ešte čo takého.
Kam buch, tam tresk!
Kde ti ten povie o studničke, tam bezpečne môžeš mlátiť.
Keď ma, milá, rada máš, odrež si kus sáry, javorové koryto, krava mala zimnicu.
Kýkol, nekýkol, prindu, neprindu, poješ si sám.
Pletie ako kura harabura.
Tie reči by ani kura nepozobala.
To je pero, kura, chvost!
Zaplietol sa (v reči) ako kura do zrebí. – Zaplietol sa (v reči) ako kura do klkov.
Láry, fáry.
Mara, táraj, a ty, Kubo, píš!
Mieša koše s baniami.
Mláti, mláti, slamy neobratí.
Nemožno sa s ním pravdy domatať. – Nemožno sa s ním dohovoriť ako s Nemcom, Talianom.
Nelám vospust sveta! – Netrep vospust sveta!
Oholená brada a pustá záhrada, trada rada!
O sadlo komárove.
Pán Moriak, doniesol som vám prepošta!
Pele-mele!
Pobúchal, pomlátil, na hŕbu povláčil. – Pobúchal, pomlátil, navnivoč obrátil, vstúpil na nebesá, polámal kolesá, voz, bránu i kôl, zlatá muška pľask!
Daromné reči pletie do sveta.
To sú jalové reči. – To sú neomastené reči. – To sú neslané reči. – To sú prázdne reči.
Skorej mu ide sedlo ako kôň.
Srali muchy na lopúchy, božia múka pľask!
S tým nedôjdeš konca kraja.
Hovorí, akoby z motyky strieľal.
Strelil do povetria.
Strelil z motyky. – Strelil z motovidla.
Hovorí, akoby z motyky strieľal.
Strelil do povetria.
Strelil z motyky. – Strelil z motovidla.
