Hreší akoby hromy tĺkli.
Hromami a diably po kútoch hádže.
Kľaje a hreší, až zemi ťažko.
Klial, až sa hory triasli. – Klial, až sa zem triasla.
Ďateľ dube, a na prsia si trúsi.
Chto nad sebú rúbe, do očí mu íverá padajú.
Keby pánboh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.
Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá.
Padlo mu z úst do záhrenia.
Hreší akoby hromy tĺkli.
Hromami a diably po kútoch hádže.
Kľaje a hreší, až zemi ťažko.
Klial, až sa hory triasli. – Klial, až sa zem triasla.
Ďateľ dube, a na prsia si trúsi.
Chto nad sebú rúbe, do očí mu íverá padajú.
Keby pánboh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.
Kto do neba kameň hádže, na jeho vlastnú hlavu padá. – Kto do neba pľuje, na tvár mu padá.
Padlo mu z úst do záhrenia.
