4. Stálosť slova. Sľuby

Reč

Príslovia

Pamätaj si na svoje reči.

V reči si stoj!

Slovo

Príslovia

Aleže hľaď, aby sa tvoje slovo osvietilo!

Huncút, kto nedrží slovo.

Jedno slovo ako sto. – Slovo ako sto!

Nedám nič na pekné slová!

Neťahaj si slovo naspäť!

Slovo je slovo.

Slovo je viac ako závdavok.

Sľuby, sľubovať

Porekadlá a úslovia

Sľubmi ho kŕmi.

Sľuboval kozu so zlatými rohami. – Sľuboval zlaté bane.

Sľuboval mu aj to, čo nemá. Sľuboval mu aj to, čo vo sne videl.

Sľubuje ako dudok: bude, bude!

Už sa vyspal z toho, čo bol sľúbil.

Vyviedol ho na vrch a ukázal mu straku na kole.

Zelené z neba by mu obecal.

Zlatom písal, ho… pečatil.

Sľuby, sľubovať, sľúbenec a pod.

Príslovia

Či si mi nesľuboval, keď si do koša vodu načieral?

Čos sľúbil, drž!

Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?

Keď verbujú, sľubujú. – Keď sľubujú, sľubujú, a keď sľúbili, palicou mlátili.

Kto mnoho sľubuje, málo splní.

Kto sľúbi a nesplní, je cigáň.

Kubo sľúbil voly, ale skutek utek.

Nesľubuj, čo nemôžeš zaistiť. – Nesľubuj, bez čoho byť nemôžeš. – Radšej nesľubuj, ak nemáš splniť.

Sľubmi sa mešec nenaplní. – Sľubmi sa brucho nenaplní. – Sľubmi sa kapsa nenaplní. – Prázdnymi rečami kapsy nenaplníš.

Sľúbenec vlastný brat Nedancovej.

Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí. – Sľúbeného sa veľa do vreca vprace.

Sľuby do kapsy nejdú. – Sľuby nenaplnia kapsu. – Sľub kapsy nemá. – Sľúbené kapsy nemá.

Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby, huby opadajú, sľuby oklamajú. – Sľuby – huby! – Sľuby, sľuby, ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú.

Sľuby (sa) sľubujú a blázni sa radujú.

Sľúbiť a dať – je dvoje. – Sľúbiť a dať nie je jedno.

Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky.

Sľuby vyjdú na ruby.

Sľubovánky, dánky, bláznom radovánky.

Sľubovať je ľahko, ale splniť!

Sľubuje ti hory-doly, a nepodá pohár vody.

Sľuby, sľubovať, sľúbenec a pod.

Príslovia

Či si mi nesľuboval, keď si do koša vodu načieral?

Čos sľúbil, drž!

Dosť je sľúbiť, načo ešte i dať?

Keď verbujú, sľubujú. – Keď sľubujú, sľubujú, a keď sľúbili, palicou mlátili.

Kto mnoho sľubuje, málo splní.

Kto sľúbi a nesplní, je cigáň.

Kubo sľúbil voly, ale skutek utek.

Nesľubuj, čo nemôžeš zaistiť. – Nesľubuj, bez čoho byť nemôžeš. – Radšej nesľubuj, ak nemáš splniť.

Sľubmi sa mešec nenaplní. – Sľubmi sa brucho nenaplní. – Sľubmi sa kapsa nenaplní. – Prázdnymi rečami kapsy nenaplníš.

Sľúbenec vlastný brat Nedancovej.

Sľúbeného sa veľa do vrecka vmestí. – Sľúbeného sa veľa do vreca vprace.

Sľuby do kapsy nejdú. – Sľuby nenaplnia kapsu. – Sľub kapsy nemá. – Sľúbené kapsy nemá.

Sľuby naše, sľuby, ako na pni huby, huby opadajú, sľuby oklamajú. – Sľuby – huby! – Sľuby, sľuby, ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú.

Sľuby (sa) sľubujú a blázni sa radujú.

Sľúbiť a dať – je dvoje. – Sľúbiť a dať nie je jedno.

Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky.

Sľuby vyjdú na ruby.

Sľubovánky, dánky, bláznom radovánky.

Sľubovať je ľahko, ale splniť!

Sľubuje ti hory-doly, a nepodá pohár vody.

Človek

Príslovia

Človeka chytajú za slovo, kravu za rohy. – Človeka chytajú za slovo, vola za rohy. – Vola lapajú za rohy, človeka za slovo. – Človeka cahaju za jazyk a vola za rohy.

Človeka chyť za slovo, psa za uši. – Človeka chyť za slovo, zajaca za uši.

Človek je iba dotiaľ človekom, kým si slova stojí.

Hľaď si človečenstvo vymeniť.

Pokiaľ reči, potiaľ i človeka. – Poky slova, poty človeka. Trenčianska.

Keď chcem, je žrebná, keď nechcem, nie je žrebná.

Krásnu besedu nenasycis hosci.

Obecunka šalenému radosc.

Pes, kto nie! – Pes, kto zruší!