Aj dušu si zapredá.
Ani suchého chleba nepodá.
Držibabka, gabaj, lakomčík, priezdušník, skučko, skuhroš, skupáň, skývražník, škrvačník, tlčibabka, úžerník, žgrliak, žgrľo, žgrľoš.
Bojí sa ešte i o ten prach pod prahom.
Bude sa pravotiť pre piaď zeme.
Bude skoro spod seba jesť.
Cmar židovkám na rífy predáva.
Dal sa čertu do pazúrov.
Derie ako pastier.
Dobrý to ošmek.
Ani bohu, ani svetu.
Boh toho zatratí, kto chudobného ukráti.
Kto chudobnému uťahuje, tomu boh z hrdla vytrhne. — Kto druhému uťahuje, tomu boh utiahne.
Neverí ani v boha, ani v koňa.
Vermež’ v boha jedného, drimež’ jeden druhého.
Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý.
Boháči moc dať nechcú a málo dať sa hanbia.
Boháči najväčší lakomci.
Boháč obyčajne i skupáň.
Bohatý nemá dosť, kým mnoho chudobných nezožerie.
Chudobní nemajú, bohatí nedajú.
Cudzí statok nikdy sa nedarí.
Kto je žiadostivý cudzieho, svoje tratí. — Kto za cudzím chodí, svoje tratí.
Kto sa lakomí na cudzie, príde o svoje.
Ľahko je dávať z cudzieho.
Ľahko je z cudzej kože remence krájať.
Na cudzej koži ľahko bubnovať.
Z cudzieho nezbohatneš.
Z cudzieho štedrý.
Dal mu ako psovi na vidličke.
Dá ti koza mlieka, ale sa najprv doň vys…
Kto chce dať, ten sa neopytuje. — Kto sa pýta, nerád dáva. — Kto sa pýta, či chceš, nerád dáva.
Nie ten dá, kto má, ale kto chce.
Jeden nespravodlivý groš sto spravodlivých vytiahne.
Keď si mu vzal živnosť, môžeš mu i život.
Koho neboli, lehko povolí.
Kto chce mnoho, nemáva ničoho.
Ľahko prišlo, ľahko išlo.
Bude za grajciar Cigánovi dieťa kolísať. — Bude za grajciar čertovi dieťa kolísať.
Dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať.
Poženie za grajciar kozu cez Tatry. — Poženie za grajciar voš cez horu. — Poženie za grajciar bicím cez mesto. — Poženie za grajciar blchu do Pešti. — Poženie za grajciar blchu do Viedne. — Poženie za grajciar blchu na tretiu dedinu.
Trasie sa za grajciarom. — Trasie sa, keď ide dakomu grajciar dať.
Za grajciar by sa dal obesiť. — Za grajciar blchu vymiškuje.
I holí i strižie.
Oholil ho bez britvy.
Chce spraviť z muchy dva kožuchy.
I o tú poslednú kabanicu by ho nedbal pripraviť. — I o tú poslednú smidku by ho nedbal pripraviť.
I z oltára by vzal.
Nedbal by z neho kožu strhnúť.
Pili mu na kožu.
Stiahol by z nahého kožu.
Zodral by ho z deviatej kože.
Lakomý na peniaze ako čert na dušu.
Nabil si pod päty.
Nabil si pod prsty.
Nadobro ho zabil.
Na druhých ťapká a na seba hrabká.
Na necht všetko odmeriava.
Chudobnému veľa chybí, lakomému všetko.
Lakomec je najhorší sám od seba.
Lakomec je rovný svini: len po smrti osoh činí. — Lakomcovi a svini jeden osoh, iba po smrti. — Skúpemu a svini jeden osoh, iba po smrti.
Lakomému čo by vozom vozil, nebude mu dosť.
Lakomý čím viac má, tým viac skuhre. — Lakomý čím viac má, tým viac žiada.
Lakomý nikdy nemá dosť.
Lakomý o všetko príde.
Lakomý viac utratí, než ulakotí.
Lakomosť nemá studu.
Lakomosť nemá dna.
Lehko pohoscic hosce v posce.
Musel sa cap zabiť.
Nedal mi ani čo by mucha na krielci uniesla.
Nedá ti to, čo by sa to od ťažkej nemoci žiadalo. — Nedá ti to, čo by si hneď dušu pustil. — Nedá ti to, čo by si jazyk vyplazil.
Nehodno je s ním mastné halušky jesť.
Nenásytné vrece. — Nenásytné črevo. — Nenáberné vrece. — Vrece bez dna.
Nevyprosíš od neho, čo bys’ krvou zaplakal.
Nezaložil by ťa ani čo bys’ ho preboha prosil.
Oplel ho o všetko.
Po jednom hrachu v hrnci varí.
Aké nabývanie, také pozbývanie.
Ľahké nábytky zriedka užívajú dietky.
Ľahký nábytok, ľahký pozbytok.
Zle nabyté, ešte horšie odbyté. — Zlé nábytky — zlé odbytky.
Nacicaná blcha menej štípe.
Načo má, keď neužíva?
Ňaňo škvárnik, Jano márnik.
Nech chodí po smrti žrať.
Nespravodlivý majetok na tretieho dediča nedôjde. — Nespravodlivý statok nededí.
Otec zdiera, syn márnik sa vyškiera.
Čo pes schváti, nerád vráti.
Psie bolo, psie bude, zo psa na psa príde.
Prišlo z dráča na marháča a z marháča na naháča.
Sebe zlý, komu dobrý?
Pomohol mu z vrecka.
Poskladajme sa, ja nedám nič.
Rád by len na daromnici žiť.
Má krátku ruku. — Má skrčenú ruku.
Narodil sa so zavretou rukou.
Ruky sa mu trasú od skúposti.
S ničím sa neučlovečí. — S ničím sa nezavďačí.
Stydne od úžery. — Studený je od úžery.
Šturmuje nie k zámku, ale k mešku.
Štyroch obíde a piatemu nič nedá.
Tam žne, kde nesial.
Ťažko páperie pustí.
Ten i od jalovej kravy mlieka nadojí. — Ten i od jalovej kravy tela vydrie.
Tvrdá to hus na šklbanie.
Veď si ho ty len obohatil!
Vie od koštiaľa mäso zhrýzť.
Vláči ako zmok, dobre, že sa nepretrhne.
Kto je skúpy, ten je i hlúpy.
Od skúpeho sa nik nepožije.
Pyšný pyšného a skúpy skúpeho najviac nenávidí.
Skôr by od jalovej kravy teľa vyžiadal, ako niečo od skúpeho.
Skúpy dva razy platí, lenivý dva razy chodí.
Skúpy draho kúpi. — Skúpy draho platí.
Skúpy jednou rukou dáva, druhou berie. — Skúpy najprv dáva, potom berie. — Skúpy čo jednou rukou podáva, to druhou vychytáva.
Skúpy moc stroví, lenivý moc schodí.
Skúpy vždy tratí.
U skúpeho je vždy poobede.
Umrel Darmodaj, nastal Vydrigroš.
Čo sa raz vlkovi do hrtana dostane, to nikto viac nevydriape.
Nasýtený vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. — Vlk sa nasýti, lakomec nikdy.
Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť.
Vlk je pachtivec.
Vlk nepýta, ale chytá.
Všetko by do jedného uzla zaviazal.
Všetko by sám pohltal.
Všetko mu oči kole.
Všetko najprv ofrflal, ohundral.
Vyzliekol by ho z kabáta. — Vyzliekol by ho z košele. — Vyzliekol by ho z kože.
Za peniaze pôjde i do pekla. — Za peniaze i dušu si predá.
Z hrdla by vydral človeku.
Z každého dreva uhlie páli.
Zobral mu to ako mrcha koňovi podkovy.
Zobrali ho ako lipu. — Zodrali ho ako lipu.
Žije len ako vlk v diere. — Žije len pre seba.
Ako získal, tak prevýskal.
Zlý zisk neomastí pysk.
Zjedzme najprv tvoje, potom každý svoje.
Čert by sa obesil, aby ten dačo dakomu dal. — Čert by sa z býla zabil, aby ten dačo dakomu dal.
Čert požehnal, čert vzal.
Čertu z hrdla nevydriapeš.
Čo čert vzal, to nevráti.
Čo kto s čertom zgazduje, po toho (majetok) si príde diabol i s interesom.
Čo prišlo od čerta, ide do čerta.
Hriešne peniaze idú do čerta.
Kto druhému berie hrsťou, po toho príde čert s vrecom.
Kto na cudzie s lyžicou, čert na jeho s vrecom.
Lehka porta pujdze do čorta.
Od čerta dušu pýta.
Skôr vydrieš od čerta dušu, ako niečo od lakomca.
Slúži za groš i čertu i pánubohu.
Uderil sa čert o božiu muku.
Čo po takej krave, ktorá nadojené mlieko vykopne.
Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie.
Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie.
Keď je kapsa sýta, ale žobrák nie.
Keď je žobrák sýty, ale kapsa nie.
