Aj najtuhšie drevo prehorí.
Aká dostiha, taká hostina.
Aký hrniec, taká pokrievka.
Aký vtáčik, taká klietka.
Aspoň ho ty zašanuj, keď sa sám nešanuje.
Babka k babce, budú kapce.
Kto si babku neváži, na groš sa nezváži.
Pridaj babku k babce, nazbieraš na kapce a naposledy i na nohavice.
Aj najväčšia baňa sa kedysi preberie.
Baňa je baňou, ešte sa preberie.
Márnotratnému ani bane nepostačia. — Márnotratnému nič nestačí.
Blchy kŕmi a slonov nechá dochnúť.
Do brucha nik nevidí.
Milšie brucho ako rúcho.
Mnoho rúcha vošlo už do brucha.
Nieto toho rúcha, čo by nešlo už do brucha.
Oči zapchaj, brucho napchaj.
Urež rúcha, nastav brucha.
Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha.
Čím väčšia hlava, tým väčší klobúk.
Človek lačný nie je prieberčivý.
Čo je väčšie ako ves, to do domu vez. — Čo je vakše jako ves, to ši do torbečky vez.
Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame.
Čo na mýte vyhráš, to utratíš na tridsiatku. — Čo na mýte obídeš, to na tridsiatku doplatíš.
Čo vyhodíš, to nelapíš.
Dnes veselé hopsa, zajtra prázdna kapsa.
Aj toto je kus chleba!
Dobrý je i chlieb, keď nieto koláčov.
Chleba v ruke nepribýva.
Chlieb len načať a okruštek za okruškom sa minie.
Jedz chlieb a pi vodu, nebude ti na škodu.
Keď je človek lačný, aj ovsený chlebík šmačný.
Nepúšťaj sa do toho, čo ti chleba nedá.
Chto nevyscíska, nevyzíska.
I hlboká studňa sa časom vyváži.
I po žatve bývajú suché dni.
Íverko, trieštička, aj to je pesnička; žínečka, motúžček, aj to jej je kúšček.
Jeden idze na odpust a druhý zas na rozpust.
Jeden raz orieš, jeden raz si odkroj.
Dobrá psu mucha a človeku repa. — Dobrá psu mucha a chlapu repa. — Dobrá psu mucha, keď mu padne do brucha.
Dobrého moc nebýva.
Dobré je dobré, keby ho bolo kedy jesť.
I dobrého moc škodí.
Pomaly s dobrým.
Malý pán vo veľkom dome sa stratí.
Načo tomu dom, keď nič nemá v ňom.
Dze vydupčil, tam predupčil.
Dupči, Janko, dupči, keď ti otec kupčí.
Ešte i klobásu na slaninu doplácať! — Ešte i sadlo na slaninu doplácať!
Ak nenavaruješ, nenagazduješ.
Kto koštoval, zle gazdoval.
Potom sa budeš učiť gazdovať, keď nebudeš nič mať.
Potom sa gazda dokáže, keď sa mu brada podviaže.
Kde krajan neváži si grajciara, má cudzozemca za pána.
Kto nechce grajciare, nemá toliare.
Lepší častý grajciar, ako neskorý groš. — Lepší hustý grajciar ako riedky groš.
Nechráň si grajciar, nebudeš mať dva.
Za morom grajciar, a prievoz jeden zlatý.
Drž groš, aby ti grajciar neutiekol.
Groš za grošom, zlatý za zlatým, pekne sa všetko minie.
Hore groš, dolu dva.
Kto nedrží groš, zlatého sa nedočká.
Kým vyhráš groš, utratíš dva.
Lepší dnes groš ako zajtra dva.
Lepší usporený groš ako nájdený toliar.
Hlad sporiť včas, máš v núdzi zas.
Hody, hody, narobili škody.
Kde často hody, tam neďaleko hlady.
Husto šiť, riedko piť.
Ak si zješ prasa, nebudeš mať korýtka mäsa. — Zabi prasa, pokazíš korýtko mäsa.
Akuo jesta, takuo sesta. — Čo jesta, to sesta. — Čo jesto, to sesto.
Bohatý je, kedy chce; chudobný, keď môže.
Co máš, to jedz. — Čo mám, to ham!
Čo máš urobiť zajtra, urob dnes, a čo máš dnes zjesť, nechaj si na zajtra.
Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú.
Kto si nepreje, ten má.
Lepšie delené, ako naraz zjedené.
Mačka zje sviecu a potom bárs po tme sedí.
Zjedz všetko, čo teba nezje.
Kam sa obrátiš teraz, keď je svet nie konský zadok?!
Kde je príma, je aj výdanok.
Keby si bol šanoval, mohol psovi zlej cesty neukázať.
Keď čo nemáš, pristaň na chuti.
Keď jesto, minie sa, a keď nieto, obíde sa.
Keď máš koč, len sa voz.
Keď nemáš koní, choď pešky.
Keď nemáš penez, pred muziku nelez.
Keď nemáš vína, napi sa vody.
Keď sa slanina načne, vždy hore vyššie ide.
Kto má v torbe, zji i na horbe.
Kto si chráni, ten má. — Kto si šanuje, ten má. — Kto gazduje, ten má. — Kto si opatruje, ten má.
Kto si nepremárni, ten má. — Kto si neprežerie, ten má. — Kto si neprepije, ten má.
Kým nadobudneš niečo, prídeš o všetko.
Čo si dáš do kuchyne, to ti donesú z kuchyne.
Veľká kuchyňa, malý testament. — Veľká kuchyňa ešte nikdy testament nerobila.
Ľahko tečie voda, ľahšie ide škoda.
Lakoty vedú do núdzoty.
Len časom kapusta s mäsom.
Lepší bol, než nebol.
Lepšie dačo ako nič.
Starý chlieb, staré víno, stará slanina vždy najlepšie.
Potom bude dlaň lízať, keď si premárni.
Potom bude labu lízať ako medveď, keď si potroví.
Huba je malá dierka, ale veľká roznosielka.
Huba malá dzurka, ale veľká medzurka.
Komu málo nikdy nestačí, ani moc mu nebude.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží.
Kto si mála neváži, viacej nezaslúži.
Malá dierka je do hrdla, ale veľká stodola.
Malá hŕba pýta viac.
Málo bolo, vyžili sme; mnoho bolo, strovili sme.
Moc bolo, minulo sa; málo bolo, vyžilo sa. — Moc bolo, minulo sa; málo bolo, pristalo sa.
Nemáš tak mnoho, aby si to nestrovil, a nemáš tak málo, aby si nemohol vyžiť.
Nieto toho málo, aby nestačilo. — Nit teľo veľo, žeby śe nerozešlo; nit teľo malo, žeby śe neobešlo.
Nieto toho moc, aby sa neminulo, a toho málo, aby dosť nebolo.
More je more, a preberie sa.
Muchy lapá, voly púšťa.
Nač sú ti kasne, keď sú ti prázdne?
Na grošovom prasati päťgrošový motúzok.
Najprv hoja, hoja! potom horká psota moja! — Včera bolo hoja, hoja! dneska bieda moja!
Na keľo vystač, ta teľo pristac. — Jako vystač, tak pristac.
Naraz hyc, na druhý raz nic.
Naraz hojno, druhý raz h…
Na vidličke snadne, ale chytro spadne. — Na vidličky ladne, ale rado spadne.
Na vychýrne jahody s košom nechodia.
Nehádž vajci za vrabci.
Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko.
Nekupuj, čo potrebuješ, len bez čoho nemôžeš byť.
Nemusíš mať všetko, čo vidíš.
Nevieš ešte, čo je starosť, kým nesolíš svojou soľou.
Odklady — poklady.
Od kováča uhlie nekupuj. — Od kováča uhlie, od žobráka kapsu, od kata meč pýta.
Čo otec nazhromaždil motykou, to syn rozhadzuje lopatou.
Otec stíska a syn výska.
Peniaze po úbočí a bieda popred oči.
Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
Pokrovec netreba do tých čias naťahovať, kým nepukne.
Pomôž, bože, dačijo, a svojemu pridze čas.
Po pierku zbiera a duchny rozhadzuje.
Častý počet, dobrý priateľ.
Kto počtuje, ten gazduje.
Počkaj, aby si nešiel vedľa radu. — Počkaj, aby si nešiel z dom do domu.
Ploty pálil a popol predával.
Predal voly, kúpil soli.
Predal zápraž, kúpil na voz kolomaž.
Predac, stracic; kupic — nabyc.
Rok je dlhší ako klobása. — Rok je dlhý.
Žeň býva len raz do roka.
Schovaj, to jesť nepýta. — Schované veci sa zídu.
Smädnému volovi aj kaluža chutí.
S prstom omáčaj, vyomáčaš.
Statky vychodia na nestatky.
Bez rozumu statky vychodia na zmätky.
Kto nešanuje svoje, nebude ani tvoje.
Kto si svoje neváži, nech po cudzom nebaží.
Kto svojho nešanuje, cudzieho nezasluhuje.
Lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať.
Svojho sa drž!
Šanuj si, kým máš.
Tak nás aj vši zjedia. — Tak nás aj vši nájdu.
Tenšie musíš krájať.
Tlsté bolo, pohorelo.
Každý by viac strovil, keby mal!
Ľahšie stroviť ako zarobiť.
Skôr sa stroví ako zarobí.
Usiluj sa hus dostať, pokiaľ vrabca strovíš.
V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách ich troviť.
Vrabec sa zarobí, a hus sa stroví.
Umrie hľadá, doma živé kape.
Uži, čo máš a kým máš.
Veď je to nie „daj nám dnes“ a zajtra „choď, kde chceš“.
Viac dní ako klobás.
Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je bože môj!
Keď zarobíš, vtedy skry; keď utratíš, vtedy pi.
Modli sa a pracuj, a čo vyrobíš, zavaruj.
Zajaca zanechal a komára honí.
Čo sa môže dlaňou zapchať, načo celý človek?
Kde môžeš zapchať prstom, nezapchávaj dlaňou.
Kto nechce zapchať dieru rukávom, musí dať celú halenu.
Lepšie zarobiť na blate, ako škodovať na zlate.
Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť.
Z mnohých kvapiek býva príval.
Z rúna žiť, nie z barana.
Lepšie zarobiť na blate, ako škodovať na zlate.
Všetko jedno, či na zlate, či na blate zarobiť.
Z mnohých kvapiek býva príval.
Z rúna žiť, nie z barana.
