Akýže si tlelý!
Ani krížom slamy nepreloží.
Ani prstom nepohne. — Ani sa prstom roboty nedotkne.
Ani slamku neprekročí.
Báťa, ale ste ťažké pohli!
Bože a pane, vezmi sane, a mňa na ne!
Boží dar po peci sa pováľal. — Boží dar bez kvasníc.
Darebák, darmožrút, daromník, daromnica, hnilý kôň, pecival, pecúch, poľagan, popelvár, popelváľ, Postojké Janko, povaľač, skľago, telivo.
Bude večer, lebo nie, ledaže sa deň minie.
Deň na nohách roznosil. — Deň na pätách rozvláčil.
Pánubohu deň kradne.
Doniesol mu Lacko hniličiek. — Doniesol mu Lacko hrušiek.
Pre svätú hnilobu nemôže.
Smrdí od hniloby.
Hopsa, chlapci, a ja nič!
Hviezdy číta. — Hviezdy číta na poludnie.
Chceš chleba? Daj! A robiť? Jaj! A tancovať? Hopsasa, rasasa, a robiť nechce sa!
Chytrý ako olovený vták. — Chytrý ako vôl.
Iba čo čas darmo márni.
A. Jaj, keby mi chcela tá hruška do úst odpadnúť! B. Jaj, keď sa ti len chce tie ústa rozdrapovať!
Ja som bača od Rimavskej Soboty, nenaučil som sa žiadnej roboty!
Kde ho ráno postaví, tam ho večer nájde.
Kde som, tu som, nech len som.
Kúty zošíva.
Lauro ho opálil.
Má Vavru pri sebe.
Kýva sa ako medveď. — Rediká sa ako starý medveď. — Temeší sa ako starý medveď. — Teperí sa ako starý medveď. — Terigá sa ako starý medveď.
Môj otec bol dobrý gazda, a ja sem jeho syn: on sám zedel mech zemákú a ja dva mechy zím.
Muchy oháňa.
Na čo brucho? Na rozum. A hlava? Na vši.
Na dlhý motúz to uviazal.
Nechcelo sa Cigánovi žať, že vraj nech si zbiera, kto si porozsýpal.
Nechty ho bolia.
Nepomôže ani za toľko, čo by muška na krielci uniesla.
Nerád do tvrdého vŕta.
Nezaslúži ani slanej vody.
Odkladá ako hriešnik s pokáním. — Odkladá ako lačný s… — Odkladá ako kráľovi smrť. — Odkladá ako Rusnák sviatok. — Odkladá to do súdneho dňa.
Od válova do brloha.
Otče náš, jenž si — včasráno zjem si. — Otčenáš, který si — včasráno do misy.
Naťahuje sa ako pes na pazderí. — Vylihuje ako pes na pazderí. — Vylihuje ako Belko na pazderí.
Zíva sa mu ako psovi na pazderí.
Pokazil pánboh z neho pána.
Bez práce sa len tak tmolí po dome.
Musí ho tiskať do práce ako tekvicu do vody. — Musí ho tiskať do práce ako mechúr do vody.
Pracuje, až sa mu jazyk potí.
Sedliak žene ťuká, do práce ju núka.
Za tenší koniec prácu chytá.
Preťahuje sa ako slimák na dážď.
Previeva sa po povetrí ako mátoha v noci.
Priberá sa ako kňaz orať.
Bude radšej vši pásť a holú dlaň lízať, akoby mal robiť.
Čo budeme robiť, už sme porobili! Budeme sa valkať z vŕšku do doliny.
Ej, keby nebola nedeľa, čiže by som robila!
Hop, hop, nič nerob, otrhaný, bosý choď!
Hop, hop, zajtra rob a pozajtre švábky škrob!
Ľahostaj si robí.
Na ruku napľul, na robotu nas…
Robí három-fárom. — Chodí három-fárom.
Robí to ako z panštiny. — Odbudol si to ako panštinu.
Robota mu smrdí.
Sem tam, hen tam, a roboty ništ.
Tak sa vyrobil ako krava na ľade.
Díva sa so založenými rukami.
Drží ruky vo vreckách.
Ruky na kríž založil.
Si ty gazdiná z pustého mlyna!
Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka.
Taká sedí za stolom ako pani ruža.
To je chlieb bez kvasu.
Uhly podopiera.
Už sa mu palička ohladila.
Valí sa ako olovený klát.
Vetrom sa živí.
Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia.
Vlečie sa ako smola. — Vlečie sa ako tmola. — Vlečie sa ako slimák.
Vojak od božieho hrobu.
Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!
Všadebol a nič nevykonal.
Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci.
Zuby si na slnci vysúša ako Cigán.
Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.
Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem.
Žily preťahuje.
Díva sa so založenými rukami.
Drží ruky vo vreckách.
Ruky na kríž založil.
Si ty gazdiná z pustého mlyna!
Svätí svätého Ležúcha. — Svätí svätého Ležiaka.
Taká sedí za stolom ako pani ruža.
To je chlieb bez kvasu.
Uhly podopiera.
Už sa mu palička ohladila.
Valí sa ako olovený klát.
Vetrom sa živí.
Vlasy mu opuchli. — Vlasy ho bolia.
Vlečie sa ako smola. — Vlečie sa ako tmola. — Vlečie sa ako slimák.
Vojak od božieho hrobu.
Vstávaj hore, holoritá, či nevidíš, že už svitá?!
Všadebol a nič nevykonal.
Vylihuje ako slon. — Vyvaľuje sa ako máček na slnci.
Zuby si na slnci vysúša ako Cigán.
Žena, praď kúdeľ! Ale mužíčku, pospime si večerom, vstaneme ránom. Vstávaj, ženo! Ale, mužíčku, poležme si zrána, posedíme zvečera.
Žena, upeč kabáč; sebe s deťmi jeden a mne dva, a omasť mi, azda si dačo zjem.
Žily preťahuje.
