Hladoš, lašút, niktoš, potlkeň, šklban, trhan, všivák, všinda, žobrák.
Ani netečie, ani nekvapká.
Ani ohňa, ani miesta.
Aspoň sa omýlime!
Bieda ho morí a psota trápi.
Bieda ho priškrela.
Bieda s ním spáva.
Biedu z pleca na plece prekladá.
Biedu trie. — Psotu trie.
Bude bieda, bude mráz, kam sa podieš, neboráz?
Iba koža visí z neho od biedy.
Ide bieda, otvor vráta!
Bruchom kričí.
Brucho prázdne, v kapse nič.
Čo na piatok, to na sviatok.
To je jeho bydlo, čo na ňom vidno. — Všetko bydlo, čo vidno.
Do roka ani korky chleba nevidí.
Je veľmi chleba žiadny. — Je veľmi chleba žiadostivý. — Žiada chleba.
Noža dosť, len by bolo chleba.
To nie je ľahký chlieb.
To je tvrdý chlieb.
Chodí pomedzi dobrých ľudí.
Chudobná fara, sám farár zvoní. — Chudobná fara, sám páter zvoní. — Chudobná fara, sám plebán zvoní.
Chudobný ako voš.
Tak mu je ako chudobnému v bohatom meste.
Ide na počepky. — Už je na počepkách.
Ja šuhaj úbohý, nemám len dve nohy.
Kapsa sa mu z besnela.
Keď má on, nemá kôl; keď má kôl, nemá on.
Ľahko si z toho krpce strasiem.
Len práve že hrebie.
Lopata jej zhorela.
Má sa len tak po chudopaholsky.
Mizéria s otcom. — Mizéria s chrenom.
Má toľko lačných detí ako vrán.
Plno detí, a v dome ani suchej kôrky.
Požehnaný je deťmi a kupovaným chlebom.
Dierami poplátaný.
Leda nechtom dieru zapchal.
Väčšia diera ako záplata.
Hlady mrie.
Chýli sa nám už od hladu pomrieť!
To je tam celý vymrihlad!
Hlôžky na stôl predložil.
Holým telom blýska.
Chýba mu devätnásť groší do rýnskeho.
Chýba mu ešte deväťdesiatdeväť do sto.
Nemá ani ako za necht blata. — Nemá ani bydla, ani židla. — Nemá ani čo by myš uniesla. — Nemá ani čo by na raz do úst vložil. — Nemá ani čo by sa do oka vmestilo. — Nemá ani čo by straka na krielci uniesla. — Nemá ani čo by muška na krielci uniesla. — Nemá ani deravej babky. — Nemá ani dobrej košele. — Nemá ani jedenia ani spania. — Nemá ani na seba, ani do seba. — Nemá ani toľko ako kostolná myš. — Nemá ani vola, ani osla, ani ničehož, čo jeho jest.
Nemá čo do gamby vziať. — Nemá čo by na zub vložil. — Nemá čo pod zuby.
Nemá dudky. — Nemá grajciara na svojom bydle.
Nemá iba to, čo je na ňom.
Nemá iba tú dušu.
Nemám nič za preboha!
Nemá si čím hanbu zakryť.
Nemá si za čo funt soli kúpiť.
Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.
Nezbýva mu z večera na ráno.
Obsypaný je háveďou.
Ostatná kravička z maštale.
Päta mu k uchu nedochodí.
Pober handry, choď na vandry.
Cudzie prahy otĺka. — Po cudzích prahoch sa potĺka.
Len sa tak potĺka.
Potĺka sa po svete, ako čo by ho ani zem za syna nemala. — Potĺka sa po svete ani zlý duch.
Ako sa máš? Po psote, po biede!
Ledva sa stačí psote odháňať. — Má sa čo proti psote obháňať.
Nemáš voza, nemáš koní; jedna psota druhú honí.
Psie dni trie.
Psota je s ním.
Psota mu z každého kúta kuká. — Psota mu z každého kúta hľadí. — Psota mu z každého kúta vyzerá.
Psota s biedou.
Teraz sa nám psota omnožila a zase je kotná.
Pustá škola, sám pán rechtor zvoní.
Riedkou plachtičkou ho pánboh prikryl.
Jedna ruka prázdna a druhá holá. — V jednej ruke nič a v druhej čič!
Živí sa o dvoch rukách.
So všetkým ide dolu, len so slaninou hore.
Starý Grič nemá nič.
Suchý mlynár.
Tenký plátenník. — Tenký súkenník.
Toho dom skoro oči zažmúri.
Trasie randami, všami.
Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti.
Var — nevar, keď nemáš čo.
Vrátil sa s píšťalkou.
Vypršali mu brká.
Vysoko jasle.
Vyšiel na mizinu. — Vyšiel na mindžáre.
Vyžije tak, jak pes ve studni.
Prázdno vo vrecku. — Prázdno v pokladnici. — Prázdno vo vrecku, ani týždňom pred stvorením sveta.
Vrecko mu trpí na suchoty. — Mešec mu trpí na suchoty.
Zamknuté je a kľúč v studni.
Zodral si opätky, nuž chodí na sárach.
Zostal na holej dlani. — Zostal na prázdnom. — Zostal na pšenku.
Z plosky kašu jedia. — Z krpky kašu jedia.
Z toho by som ani psa nevyživil.
Len pre meno božie žije.
Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.
Žije z dneska na zajtra.
Len pre meno božie žije.
Na tom oži i umri! — To je ani žiť, ani umrieť.
Žije z dneska na zajtra.
