Celý svet je môj! hovorí žobrák.
Čo sa človek natrápi, kým o všetko príde!
Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená.
Chlieb náš vezdajší daj nám hneď!
Musíme jesť koláče, keď chleba nemáme.
Bohatstvo len do času a chudoba naveky.
Chudoba i koláče poje. — Chudoba i pirohy poje.
Chudobný sa aspoň dobre vyspí.
Chudobný sa dva razy hreje pri dreve: raz, keď ho hotoví, druhý raz v teplej izbe.
Chudobný sa i bez lyžičky naje.
Chudobu nikto na svete nepremôže.
Čo zarobíš krvavsky, to zješ doma po pansky.
Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje.
Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť.
Keď Cigánovi troje prasiec zdochlo, pri prvom riekol: má z čoho; pri druhom: tomu dochne, kto má; pri treťom: prestal zdoch!
Ako kedy nič nemať!
Dobre tomu, kto nič nemá; netrápi sa, kde čo schová.
Kto má, tomu kape, kto nemá, tomu neskape.
Kto má len jedny nohavice, vždy vie, ktoré si má obliecť.
Kto nemá, nestratí.
Kto nič nemá, ten nič nedá.
Kto ničoho nemá, nič ho netlačí.
Najlepšie je tomu, kto nič nemá, lebo od neho nikto nič nepýta.
Nebojí sa Nemec, že mu gate vezmú, keď ich nemá.
Do ničoho ani soli netreba.
Lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič.
Noha ako noha, ale nohavica!
O všetko prídem, kým zbohatnem!
Neboj sa, veď nás psota neopustí.
Psota najdlhšie trvá.
Neboj sa, veď nás psota neopustí.
Psota najdlhšie trvá.
