Aj deravá strecha lepšia ako žiadna.
Ani v zlate, ani v blate.
Veď sa už len dáko vypechoríme!
Bohatý je pánboh (nie ľudia).
Bohatý sa diví, ako sa chudobný živí; chudobný sa živí snadne, bohatý sa nazdá, že kradne.
I bohatý dve má v nose dierky.
I boháč chudobným stať sa môže.
Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá plače. — Dobrá vôľa jedáva koláče, zlá nemá ani chleba.
Hoc sa krčíme, predsa trčíme.
Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba.
Spravodlivý sa vždy chleba naje.
Hoc je chudobný, ale priateľ dobrý.
Hoci chudobný, len keď je statočný.
Hoc aj pri chudobe, predsa chlieb na stole.
Chudoba cti netratí. — Chudoba cnoty netratí; bohatý za chudobného neplatí.
Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti.
Chudoba najďalej trvá. — Ďalej panuje chudoba než boháč.
Chudobné vrecko poberá všetko.
Chudobný, ale nežiada cudzieho chleba.
Chudobný je čert, čo duše nemá. — Čert je chudák, čo duše nemá.
Chudobný je tak dobre človek ako bohatý.
Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.
Lepšia vlastná chudoba ako cudzie bohatstvo.
Milšia cnosť s chudobou ako hriech s ozdobou.
Na chudobe svet stojí.
Kde je cnota, tam nebude psota.
Keď netečie, aspoň kvapká.
Keď nie pstruh, aspoň plž.
Kurička po zrnku sa nazobe.
Lepšia hrubá nitka, ako holá ritka.
Lepšie chudé nebo, ako mastné peklo.
Naša kapsa úbohá, všetko vezme, čo boh dá. — Čo boh dá, s tým do kabely.
Nerobme nič, nebudeme mať nič.
Niekedy i na bujnom poli sú kone chudé.
Nízka chalupa, žiadna potupa.
Peniaze do času; statočnosť — pekná cnosť, tá trvá na večnosť.
Trebárs je ako prst, viacej stojí ako cudzie.
Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od boha.
Kde spokojnosť, tam všeho dosť.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Uňho chyža chytväná, ale dobre omazaná.
Dosť má, kto je s málom spokojný. — Kto je s málom spokojný, vždy má dosť od boha.
Kde spokojnosť, tam všeho dosť.
Kto nie je s málom spokojný, ani s mnohom nebude.
Uňho chyža chytväná, ale dobre omazaná.
