Drevené jedlo.
Chlapci, jedzte našu repu, alebo susedove hrozný.
Jablko kyslé, že by sviňa skvíkla od neho.
Jačmeň ako múr (hustý). — Jačmeň ako broky. — Jačmeň akoby ho holub naoberal. — Jačmeň ako klokoč.
Kapusta biela ako krieda. — Kapusta zelená ako kručina.
Klasy ako cepíky.
Ak si nepokakáš, nepopapáš.
Brázda hlboká — slama vysoká.
Hlboká brázda — vysoký chlieb.
Dze zemák leží, nedávaj reži.
Fizulu je najlepšie sadzit na Marka. — Fizulu je najlepšie sadzit na fizulovú Katerínu a Krížové dni.
Gazdu malé i veľké hryzie.
Gazda si nežiada bieleho chleba.
Neoraj mi pod biely chlieb.
Škoda prosí bieleho chleba.
Čo smrdí, to hnojí.
Kto polia hnojí, dobre si stojí.
Zlá to gazdiná, ktorá hnoj hore komínom vyháňa.
Jar je gazda.
Na jar zamaž, v jeseni zapráš.
Drahá priesada — mnoho kapusty. — Lacná priesada — málo kapusty.
Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.
Kde je ľadník, tam sa naje čeľadník.
Keď brány oberáš, vtedy do stodoly poberáš.
Keď obrodí grošliak, napije sa žobrák. — Kedz zarodzí grozlák, napije sa každý soplák.
Keď (na začiatku leta) vidno čkora, už je nový chlieb. — Keď (na začiatku leta) vidno ucholaka, už je nový chlieb.
Kto nechová myši, ten nič nezvýši.
Kto umočil, ten osuší.
Kúkoľ — múkoľ.
Lepšia kosenica ako trhanica.
Lepšia poľahlina ako zbieranina.
Ani holené, ani kosené.
Kosec zostal na koze. — Kosec zostal na chvoste.
Tomu zbožiu nič iné nechýba, iba kosa.
Zle sa kosí, ako čo by starú strechu rezal.
Kvetu na strome ako okyp.
Čo je v lete zelené, všetko v zime zjedené.
Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
Najdrahšie semeno, najlacnejšia kúpa.
Nedarí śe z piśma orac, ani z knihy kopáč.
Neufaj sa v kvece, až je plné vrece.
Hlboko oraj, hlboko si chleba krájaj.
Jesenné oranie — polovičné hnojenie.
Jedna oračka — jeden chlieb; — dve oračky — dva chleby.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.
Koľko oračky, toľko chleba vždycky.
Ľahká oračka, ľahká zberačka.
Mráz najlepší oráč.
Tri razy or, tri razy si chleba odkroj.
Ovos vozí voz; seno len pre meno a sečka je len sračka.
Po prielohoch psota chodí do dediny.
Ovocia toľko, len akoby kydol. — Ovocia toľko, len akoby nakydal.
Ovocia toľko, až sa konáre lámu. — Ovocia toľko, až ťažko stromom.
Ovocie dobré, že ťa chuť objíme od neho.
Ovocie visí ako pancier.
Ovos ako klinec. — Ovos ani oceľ.
Pšenica, že by sa koleso mohlo o ňu oprieť.
Semä zišlo krásne, akoby vylial.
Slivky čierne ako žúžoľ.
Slivky mäkké ani duša.
Slivky sa už zapaľujú. — Slivky už bronejú.
Šteky strílajú.
To sú len také vŕbovky.
Tú rolu len vtáčence povážajú. — Tú rolu len vtáčence hnoja.
Už sme ho dali bohu do ruky. — Už sme dali nivu do rúk božích.
Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
Kde sa pováža, tam sa rodí.
Pšenica na roli gazdu deväťkrát zarmúti a deväťkrát poteší.
Rataj za pluhom rozum zbiera.
Nie zem, ale rok rodí.
Rok blatnivý zle nás živí; rok slnečnosti všetko dáva v hojnosti.
V dobrý rok sa všetko podarí.
Roľa sa nedá oklamať.
Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel.
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.
Hrach treba tak (riedko) siať, aby si pomedzi neho (keď zíde) baran mohol ľahnúť.
Jačmeň je najlepšie siať, keď je list na lipe ako groš.
Keď kršliačina zvrchu kvitne, vtedy je dobrá včasná sejba; keď v drieku, vtedy prostredná, a keď pri spodku, vtedy pozadná.
Kto husto seje, kabát si derie.
Kto vetry šetrí, nebude siať, a kto oblaky, nebude žať.
Na jar sej do blata, v jeseni do prachu.
Najlepšie je siať na Mojžiša.
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu a žito do hrudy.
Skorá sejba často zmýľa, a pozdná vždycky.
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Slama je striga, kde sena niet.
Pánboh snehom hnojí pre chudobných ľudí.
Sneh je ako perina na siatinu.
Aký chlap, taký snop. — Čo chlap, to snop.
Kopa nedá, ak snop nedá.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie.
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Veľa vína, veľa svadieb.
Vinica — biednica; drž záhradu, máš náhradu. — Vinica — hospodárova biednica.
Viniču netreba dažďa, ale motyky. — Viniču netreba modlitby, ale motyky.
Vo vinohrade tedy kop, kedz ci marhulový kvet za sáru padá.
V novine hocičo pochytí!
Záhrada je ako všivavá hlava.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Sejem zbožie vo meno božie!
Už je zbožie na rukách.
Zbožie ako čo by sa psí na ňom povláčili.
Zbožie poľahlo.
Zbožie poželelo.
Zbožie sa zbadalo.
Zbožie sa pekne postavilo.
Zbožie zišlo ako šteť.
Zbožie husté, že by ani had cezeň nepreliezol.
Zbožie ako duchna. — Zbožie jak hora.
Zelina vyhúkla.
Zem dobrá, mäkká ako mach. — Zem dobrá, mäkká, len tak dýcha.
Zemiaky ako žemle. — Zemiaky ako oštiepky. — Zemiaky malé ako vši.
Sejem zbožie vo meno božie!
Už je zbožie na rukách.
Zbožie ako čo by sa psí na ňom povláčili.
Zbožie poľahlo.
Zbožie poželelo.
Zbožie sa zbadalo.
Zbožie sa pekne postavilo.
Zbožie zišlo ako šteť.
Zbožie husté, že by ani had cezeň nepreliezol.
Zbožie ako duchna. — Zbožie jak hora.
Zelina vyhúkla.
Zem dobrá, mäkká ako mach. — Zem dobrá, mäkká, len tak dýcha.
Zemiaky ako žemle. — Zemiaky ako oštiepky. — Zemiaky malé ako vši.
Ľan lesklý ako sklo.
Ľan svrčkom na gate. — Konope svrčkom na gate.
Ľan žabe po oči. — Ľan žabe po brucho.
Orie na nebožiec.
Čižmár sa teší dratve a sedliak žatve.
Keď je chvíľa, vtedy žnime; keď je dážď, vtedy spime.
Kto prvej zožne, prvej zje.
