Ona Lojda a on Ľaľo.
Trafila kosa na kameň. – Trafil kosou na kameň. – Trafila palica na kyjak. – Trafila valaška na obuch.
Odišiel so zlým koláčom.
Vyžaloval sa na svoju hlavu.
Seklo kupectvo.
N. N. sa obesil.
Včas svoj krám otvoril, ale ho i skoro zatvorí.
Ľan žabe po oči. — Ľan žabe po brucho.
Kone moje, kone, zlámali mi oje!
Pohádzali ho kone.
Išli mu včely na Zdychavu.
Bol som ja dobrý gazda, pánboh mi pomáhal; kone, voly vyzdychali, voz sa mi polámal.
Nemá tromfov. — Nemá adutov. — Vyšli mu aduty.
Už je s ním na dne. — Už je s ním na nágu. — Už vypriahol. — Už z ostatného mláti.
Vrátil sa s píšťalkou.
Všadebol a nič nevykonal.
S tým nezískam ani nespískam.
Dobre mu ide karta. — Zle mu ide karta. — Nejde mu karta. — Karta sa mu obrátila.
Prehral by aj plášť z Krista Pána.
Tu vari psov drali.
Po hlave sa tĺkol.
Ide mu to ako slepému tkáčovi útok.
Smoly do ruky!
Do skaly čelom buchol.
Do skaly rúbe.
Mnoho hláv pod jeden širák prichlopil.
Vtáka na udicu a ryby na lep chytá.
Myslí, myslí a nič nevymyslí.
Idú mu nakrivo gajdy.
Zaklal by sa, ale koláčom sa nemôže a nožom by ho bolelo. — Šiel sa utopiť a skočil miesto do vody do hrachoviny.
Daniel – štyri kočky zadrhel, a tú piatu nemohel, prišiel kocúr, pomohel.
Vystrčil naň viechu. – Viechu mu vystrčili.
Smola u nich horí.
Odišiel s kapsou. – Odniesol kapsu.
Môže za ním tlačiť.
Nepochodí dobrým koncom.
Vlka zdrapil. – Čerta zdrapil. – Raka zdrapil.
Všetko mu krížom ide. – Všetko mu naopak ide. – Všetko mu popriečky ide.
Všetko sa pod ním trhá. – Všetko sa s ním trhá.
Zle mu idú káry. – Zle mu idú kolesá.
Zle prešiel. – Zle obišiel. – Zle sa mu povodilo.
Do veľkého stromu zaťal sekeru. – Do hrubého zaťal.
Ešte je ďaleko veľký oltár.
Inde, kvinde – nič nevynde.
Nebude z tej raži múka.
Nebude z toho oblaku dážď.
Nebudú z tej múky koláče.
Neujde sa tebe z toho ani márny mak.
Skôr sa had na Tade zohreje, ako to bude.
Skôr z kameňa vodu vytisneš, ako to spravíš.
