Kto do tridsiateho roku nezmúdrie, do štyridsiateho nezbohatne, potom už nikdy viac. – Kto je do tridsiateho roku nie zdravý, do štyridsiateho nie múdry, do päťdesiateho nie bohatý, potom už nebude. – Kto je v dvadsiatom roku nie pekný, v tridsiatom nie silný, v štyridsiatom nie bohatý, v päťdesiatom nie múdry, ten už takým nikdy nebude.
Mohol si nos doma držať!
Slepý slepého nemôže viesť, lebo obidvaja upadnú do jamy.
Kto mnoho remesiel zná, býva žobrák.
Veľa remesiel, veľa nešťastia.
Kto mnoho pýta, mnoho spustí.
Semenec, keby sa nehanbil, i za bránou by zišiel.
Hrabem, hrabem a nemám nič.
Robím ako hovädo, a nemôžem k ničomu prísť.
Robota veľká a chova tenká, deň dlhý a v kapse nič.
Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie.
Bez peňazí do trhu, domov bez soli.
Prvé štence do vody hádžu. — Prvé štence za plot hádžu. — Prvé štence odpuštence. — Perše kotky poza plotky.
Kto kradne, tomu zle platia.
Zlodej hľadá plné komory a dôjde i pustej.
Či gazda nebude viacej siať, keď mu raz pánboh nepožehnal?
Keď sa kôň potkne, hodne sa potkne.
Prudké skoky nie vždy sa daria.
Neliepaj sa ta, padneš!
Dvoch brehov sa chytal a oba sa s ním odtrhli.
Kto dvoch zajacov naháňa, ani jedného nechytí.
Kto na dva stolce sadá, najskôr na zem padá. — Na dvoch stolcoch je zle sedieť.
Sadol si medzi dve lavičky.
Kto tieň lapá, prázdnu hrsť máva.
Po úfaní ľudia kapú. — Po ufaji človek kape.
Na zajtra kto rád odkladá, nedosiahne to, čo hľadá. — Odkladaná robota nikdy dobrá nebýva.
Vajcom skalu neroztrepeš.
Kto śe boji, źle obstoji.
Vysoko si rúbal, a nízko mu padlo.
Pýcha pred pádom chodí.
Už to dajedno, či zhrdne, či stvrdne, ale je zlé.
Bol by chytil zajaca, ale mal krátky chvost.
Kto na zem padne, ledakto ho nabije.
Keď chceš najlepšie, vtedy ti vypadne najhoršie.
Padol horeznak a udrel sa o nos.
Ďaleko neujdeš na krivom koni.
V piatok zlý počiatok.
Čokoľvek robíš vo sviatok, to všetko ide naspiatok.
Na dobrú ciachu trafil. – Na zlú ciachu trafil.
