Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám. (Vyjadruje nechuť k práci alebo činnosti, pričom poukazuje na pasivitu a pasívne prijímanie jedla a nápojov bez záujmu o aktivitu.)
Jedlo by sa, pilo by sa, len by mal kto dávať. (Vyjadruje túžbu po užívaní si bez vlastného pričinenia alebo námahy.)
Kto nemá vôli, všetko ho bolí. — Kto nemá vôle, všetko ho kole. (Nedostatok vôle vedie k neustálej nespokojnosti a bolesti.)
Samé stonky a nič bomky. (Používa sa na vyjadrenie frustrácie z neproduktívnej práce alebo nedostatku hodnotných výsledkov.)
Lenivá ruka, hotová muka. — Lenivá ruka, hotová psota. — Lenivá ruka, hotová bieda. — Lenivá ruka, hotové nešťastie. (Lenivosť vedie k problémom a nedostatku.)
Lenivosť je matka núdze. (Lenivosť vedie k nedostatku a chudobe.)
Do roboty jaj! a jesť len daj! (Poukazuje na neochotu pracovať, ale veľkú ochotu prijímať výsledky cudzej práce.)
Človek panského života a konského jelita. (Používa sa na opis osoby, ktorá žije v luxuse bez vlastného pričinenia alebo zásluh.)
Ťažko je psa na zajaca huckať, keď vôle nemá. (Je ťažké dosiahnuť niečo, ak chýba motivácia alebo záujem.)
Čo staré, to nemilé. (Vyjadruje pocit nespokojnosti alebo nezáujmu o opakované či známe veci.)
Komu sa lení, ten nič neuhoní. (Lenivosť vedie k nedostatku úspechu a pokroku.)
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia. (Lenivosť vedie k chudobe a nedostatku.)
Lenivému nikdy nenie na spech. (Leniví ľudia sa nikdy neponáhľajú, pretože im chýba motivácia alebo záujem konať rýchlo.)
Chudoba s lenivosťou chodí. (Lenivosť často vedie k chudobe, pretože sa človek nesnaží zlepšiť svoju situáciu.)
Pri lenivosti nehľadaj múdrosti. (Lenivosť bráni získavaniu múdrosti a poznania.)
Kto lenivo žije, sám seba bije. (Lenivosť vedie k osobným problémom a nešťastiu.)
Záhalka čertova podhlávka. (Nečinnosť a lenivosť vedú k zlým návykom a zbytočným problémom.)
Ruka bez roboty upadá do psoty. — Ruka bez roboty príde do žobroty. (Lenivosť a nečinnosť vedú k chudobe a nedostatku.)
Mladosť – pochabosť; starosť – neradosť. (Príslovie vyjadruje kontrast medzi bezstarostnou povahou mladosti a starosťami, ktoré prichádzajú s vekom.)
Mladí ležiaci, starí žobráci. (Lenivosť v mladosti vedie k chudobe v starobe.)
Rád kocúr ryby jedá, ale za nimi do vody sa nedá. (Príslovie poukazuje na neochotu pracovať alebo vynaložiť úsilie na dosiahnutie toho, čo si želáme.)
Keď ti je najpilnejšie, sadni si! (Príslovie povzbudzuje k lenivosti tým, že navrhuje oddych, keď je najviac práce.)
Tučný od lenivosti fučí. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sú tak leniví, že ich nečinnosť vedie k nezdravému priberaniu.)
Čo chytrý nedohoní, to lenivý doleží. (Lenivý človek môže dosiahnuť rovnaké výsledky bez námahy, ktorú by inak vynaložil niekto usilovný.)
Jest nás dosť na misku kaše. (Poukazuje na to, že je veľa ľudí, ktorí chcú využívať výhody bez toho, aby prispeli svojou prácou.)
Harce robia z tielka strapce. (Neustále vystrájanie a neposlušnosť vedú k únave a opotrebovaniu tela.)
Svíň dosť, a žíru málo. (Zdôrazňuje nedostatok zdrojov pre príliš veľa ľudí alebo situácií.)
Lenivý doleží, chytrý doskočí. (Leniví ľudia zostávajú pozadu, zatiaľ čo tí, ktorí sú šikovní a aktívni, dosahujú úspech.)
Mladosť – pochabosť; starosť – nemúdrosť. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že mladí ľudia sú často nerozvážni, zatiaľ čo starší ľudia môžu byť príliš opatrní alebo zbytočne starostliví.)
Stojatá voda hnije a smrdí. (Lenivosť a nečinnosť vedú k úpadku a škodám.)
Dlhé spanie — žobrácke kochanie. (Dlhé vyspávanie vedie k chudobe a nedostatku.)
Veselá myslička, prázdna kapsička. (Aj keď má niekto dobrú náladu a veselú myseľ, nemusí to znamenať, že je finančne zabezpečený.)
Voda, kerá duho stojí, zesmradí sa. (Nečinnosť a stagnácia vedú k úpadku alebo zhoršeniu situácie.)
Darebák má vždy nedeľu. (Príslovie poukazuje na to, že leniví ľudia sa vyhýbajú práci a žijú, ako keby bol každý deň sviatok.)
Kto miluje povolí, toho hlava nebolí. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí si užívajú prácu alebo povinnosti, sa nestresujú a nezaťažujú si tým myseľ.)
Čo máme, o to nedbáme, a za iným sa zháňame. (Poučenie, že často prehliadame to, čo už máme, a túžime po niečom inom.)
Kto nerád vstáva, utrie si ústa. (Príslovie vyjadruje, že leniví ľudia, ktorí nechcú včas vstávať a pracovať, nebudú mať z čoho byť nasýtení.)
Kde viac rúk do misy ako do práce, tam je bieda. — Kde viac rúk do misy ako do práce, tam bývajú hlady. (Ak je viac ľudí, ktorí len konzumujú a neprispievajú prácou, nastáva nedostatok.)
Do roboty ako šíp, a žrať nič. (Príslovie ironicky poukazuje na niekoho, kto sa tvári ako usilovný pracovník, ale v skutočnosti nič neurobí a len sa priživuje.)
Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol. (Výrok poukazuje na človeka, ktorý je lenivý a snaží sa vyhýbať práci, ale pri jedle je aktívny a živý.)
V čom sa nečujem, od toho ma hlava nebolí. (Ak sa nezaujímaš alebo si neuvedomuješ niečo, nemusí ťa to trápiť či zaťažovať.)
Všetko sa človeku prije. (Aj tie najpríjemnejšie veci môžu časom stratiť svoju príťažlivosť a stať sa nudnými alebo otravnými.)
Veľká chystačka a malá hostina. — Veľký prístroj a malá hostina. (Vyjadruje nesúlad medzi veľkými prípravami a malým výsledkom, často poukazujúc na zbytočné vystatovanie.)
Ľahko tomu pískať, kto v rákosí sedí. (Ľudia v pohodlnej situácii majú tendenciu byť bezstarostní a kritizovať tých, ktorí čelia ťažkostiam.)
Keď sa vypsíme, i z nás budú ľudia. (Príslovie poukazuje na lenivosť alebo prokrastináciu ako prekážku k dosiahnutiu cieľov a rozvoja.)
Chorý, chorý — na bachory! (Príslovie vyjadruje kritiku lenivosti a predstierania choroby ako výhovorky na neproduktívnosť.)
Kto nechce, ani nestihne. — Kto nemá chuti, nemá ani stihy. (Príslovie vyjadruje, že človek bez motivácie alebo snahy nedosiahne úspech ani uspokojenie.)
Kto veľa stojí, zhrbatie. (Príslovie varuje, že nečinnosť a lenivosť môžu viesť k úpadku alebo degenerácii.)
Kto dlho leží, psota mu do zadku beží. (Príslovie varuje, že lenivosť vedie k chudobe a nedostatku.)
Prázdna hlava nebolieva. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí nemajú veľa vedomostí alebo sa príliš nezamýšľajú, sú často bezstarostní.)