Chlieb. (Chlieb symbolizuje základné potreby a starostlivosť, ktorú rodičia poskytujú deťom.)
Keď je človek lačný, aj halušiek sa naje. (V núdzi a hlade je človek ochotný uspokojiť sa aj s jednoduchým a skromným jedlom.)
Stojaci pijú, sediaci jedia. (Príslovie naznačuje, že konzumácia nápojov je bežnejšia a praktickejšia v spoločnosti, zatiaľ čo jedlo si často vyžaduje pokojnejšie a sústredenejšie prostredie.)
Čo ti chutí, to jedz. (Príslovie nabáda k tomu, aby človek jedol to, čo mu prináša potešenie a chutí mu.)
Krátka modlitba, dlhá klobása. (Príslovie vyjadruje túžbu po praktickosti a jednoduchosti, uprednostňujúc hmatateľné potešenie z jedla pred dlhými rečami či ceremóniami.)
Človek lačný nie je prieberčivý. (Keď je človek hladný, zoberie akúkoľvek potravu bez ohľadu na kvalitu alebo svoje obvyklé preferencie.)
Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla lezci. (Je ťažké donútiť sa robiť niečo, čo nechceme alebo čo nám nejde prirodzene.)
Pri ľúbosti chce sa jesti. (Láska si vyžaduje praktické zabezpečenie a starostlivosť, nielen romantické city.)
Čo chutí, to živí. (Čo je príjemné na chuť, to môže byť prospešné pre telo.)
Po práci jedlo chutí. (Jedlo je po fyzickej námahe alebo práci vnímané ako chutnejšie a je viac ocenené.)
Oči zapchaj, brucho napchaj. (Príslovie naznačuje, že niekedy je lepšie ignorovať nepríjemný vzhľad jedla, aby sme nasýtili telo.)
Bez chuti malý kúštik h… zješ. (Príslovie upozorňuje na to, že bez radosti alebo záujmu môže byť aj malá nepríjemnosť ťažko znášaná.)
Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť. (Príslovie vyjadruje iróniu situácie, kde sú prostriedky na jedenie, ale chýba samotné jedlo.)
Z čoho čo má byť, to je hneď od mala. Prešpor. stol. (Vlastnosti a charakter človeka sú zreteľné už od detstva.)
V jednej ruke prút, v druhej chlieb. (Útvar vyjadruje potrebu vyváženia prísnosti a lásky vo výchove detí.)
U vdovy chlieb hotový. (Príslovie naznačuje, že vdovy sú často pripravené a samostatné, pretože sa musia postarať o seba a svoju domácnosť.)
Hlad je najlepší kuchár. (Hlad spôsobuje, že aj jednoduché jedlo chutí výnimočne dobre.)
Staršiemu poctivosť, a deťom chleba s maslom. (Príslovie zdôrazňuje potrebu prejavovať úctu starším a zabezpečiť fyzické potreby pre deti.)
Večera krátka, noc ľahká. (Ak sa pred spaním neprejedáš, budeš spať pokojne a ľahko.)
Večera krátka, noc ľahká. (Kratšia večera prispieva k lepšiemu spánku a ľahšej noci.)
Neboj sa malej misy, ale malého hrnca. (Príslovie naznačuje, že malé množstvo jedla v miske nie je také znepokojujúce ako nedostatok zdrojov v domácnosti.)
Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú. (Príslovie nabáda na skromnosť a praktickú múdrosť pri hospodárení s jedlom, pričom odporúča využiť vlastné zdroje a prijímať dary od iných.)
Kým rodina zvie, sused to aj zje. (Príslovie vyjadruje, že susedia často skôr zachytia a konajú na základe miestnych udalostí než vlastná rodina.)
Havol robí, Havol je. — Kubo robí, Kubo je. — Janko robel, Janko zjid. — Jano dorobí, Jano zje. — Jano spraví, Jano zje. — Ďuro spraví, Duro zje. — Moľa robí, moľa je. (Príslovie vyjadruje jednoduchú myšlienku, že každý si vychutnáva plody svojej vlastnej práce.)
Chleba a noža nespúšťaj zo stola. (Príslovie vyjadruje dôležitosť pohostinnosti a pripravenosti vždy ponúknuť jedlo návštevníkom.)
Do roboty ako za vlasy a do jedenia akoby pálil. (Príslovie kritizuje ľudí, ktorí sú leniví pracovať, ale veľmi rýchli a nadšení, keď ide o jedlo.)
Pri jedle by sa roztopil a pri práci zmrzol. (Výrok poukazuje na človeka, ktorý je lenivý a snaží sa vyhýbať práci, ale pri jedle je aktívny a živý.)
Mnoho jedál, mnoho nemocí. (Príslovie naznačuje, že nadmerná konzumácia jedla môže viesť k zdravotným problémom.)
Pijáci mrcha jedáci. (Príslovie naznačuje, že tí, ktorí veľa pijú, majú tendenciu zanedbávať svoje stravovacie návyky.)
Keď sa zíva, jedlo by sa, keď sa drieme, spalo by sa. – Komu sa zíva, ten by jedol, komu sa drieme, ten by spal. (Príslovie vyjadruje prirodzené ľudské potreby a túžby spojené s únavou a hladom.)
Kde sa najedia štyria, naje sa i piaty. (Príslovie naznačuje, že ak je jedlo zdieľané, jeden ďalší človek sa môže tiež nasýtiť bez väčších problémov.)
Na Vánoce — po gágorce. — Na Vianoce — plné i hrnce. — Na Vianoce — plné gace. (Príslovie vyjadruje predstavu hojnosti a nadbytku počas Vianoc, keď sú stoly plné jedla.)
Neponúkaj nôž, ale chlieb. (Príslovie naznačuje, že by sme mali ponúkať priateľstvo a pohostinnosť, nie nepriateľstvo alebo konflikt.)
Hladný sa kyja nebojí. (Hlad núti ľudí ignorovať strach alebo nebezpečenstvo, aby si zabezpečili potravu.)
Lásku si zjedli. (Láska medzi partnermi bola vyčerpaná alebo skončila.)
Keď sa jesť chce, nebývajú veselí. (Príslovie vyjadruje, že hlad spôsobuje smútok a nedostatok radosti.)
Zjesť zjem, vypiť vypijem, len chuti žiadnej nemám. (Vyjadruje nechuť k práci alebo činnosti, pričom poukazuje na pasivitu a pasívne prijímanie jedla a nápojov bez záujmu o aktivitu.)
Hlad sa nebojí šibenice. (Keď je niekto veľmi hladný, prekoná akýkoľvek strach alebo nebezpečenstvo, aby sa nasýtil.)
Stará dobre kašu mastí. (Staršie ženy majú skúsenosti a efektívnosť, ktoré prichádzajú s vekom.)
Do roboty jaj! a jesť len daj! (Poukazuje na neochotu pracovať, ale veľkú ochotu prijímať výsledky cudzej práce.)
Hlad sa smrti rovná. (Extrémny hlad môže byť rovnako neznesiteľný a ohrozujúci ako smrť.)
Dobrá žena keď sa ti prihovorí, ani čo by ťa nakŕmila. (Príslovie vyjadruje, že milé a láskavé slová ženy môžu byť rovnako uspokojivé a obohacujúce ako jedlo.)
Kto trebe je, trebe robí. (Kto veľa je, musí veľa pracovať, aby si jedlo zaslúžil.)
Hosťovi čo najlepší kúsok. (Príslovie naznačuje povinnosť hostiteľa poskytnúť hosťovi to najlepšie jedlo alebo službu ako výraz úcty a pohostinnosti.)
Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol. (Príslovie varuje pred prejedaním sa a nabáda k umiernenosti v jedení.)
Na Velikú noc — najedel sa moc; Na Ducha — do pol brucha; Na Trojicu — už len za užicu. (Príslovie opisuje postupné ubúdanie zásob jedla po veľkých sviatkoch, čo odráža prirodzený cyklus hojnosti a nedostatku.)
Biela húska dobre sedí. (Príslovie naznačuje, že ženy s bledšou pleťou sú považované za plodnejšie.)
Kto je chytrý v jedení, je chytrý aj v robote. (Príslovie naznačuje, že ten, kto je rozumný a efektívny v jedení, bude mať podobné vlastnosti aj v pracovných aktivitách.)
Milšie brucho ako rúcho. (Príslovie vyjadruje, že ľudia často uprednostňujú základné potreby, ako je jedlo, pred estetickými alebo povrchnými vecami, ako je oblečenie.)
BRUSNÍK – Pôjdem na Brusník, dajú nám kapustník. (Príslovie vyjadruje očakávanie pohostenia alebo pohody, pričom Brusník symbolizuje miesto, kde sa k tomu dochádza.)
