Žart má mať ovčie, nie psie zuby. (Žart by mal byť jemný a neškodný, nie krutý alebo ubližujúci.)
Kto nerozumie žartu, nech ani medzi ľudí nechodí. (V spoločenskom živote je dôležité mať zmysel pre humor, aby sme dokázali lepšie zapadnúť medzi ľudí.)
Ťažko je smutnému žartovať. (Smútok môže brániť schopnosti zabávať sa alebo robiť vtipy.)
Od žartu hlava nebolí. (Žartovanie je neškodné a nespôsobuje reálne problémy.)
Dobrý je žart, ale nie vždy. (Žartovanie môže byť príjemné, ale je dôležité vedieť, kedy je vhodné.)
Soli, korenia a žartu len po troche treba. (Príslovie varuje pred nadmerným používaním žartu, nakoľko môže byť rovnako škodlivé ako prebytok soli a korenia.)
Len blázon sa vždy smeje. (Príslovie naznačuje, že neustály smiech môže byť prejavom nerozumnosti alebo nepochopenia vážnosti situácií.)
S priateľom žartuj, ale posmech z neho nerob. (Príslovie vyjadruje, že v priateľských vzťahoch je dôležité udržiavať hranicu medzi nevinným žartom a urážlivým posmechom.)
Dobrému chlapovi všetko pristane. (Vyjadruje, že ak má niekto dobrý charakter alebo osobnosť, aj jeho nedokonalosti alebo zvláštnosti sú prijateľné alebo sa zdajú byť vhodné.)
Blázon sa z blázna smeje. (Každý človek, bez ohľadu na svoje vlastné nedostatky, môže kritizovať alebo zosmiešňovať druhých.)
Všetko má svoj koniec, a klobása dva (dokladá sa žartom). – Všetko má svoj koniec, len palica dva. – Všetko má svoj koniec, len jaternica a palica dva. (Život a veci v ňom majú prirodzený koniec, avšak niektoré výnimky môžu byť vnímané s humorom.)
Dlhú klobásu, krátku kázeň, to miluje každý blázen. (Príslovie humorne vyjadruje, že ľudia majú tendenciu preferovať materiálne pôžitky a stručnosť v prejavoch.)
Hlúpy sa na všetkom len smeje. (Hlúpy človek často nerozumie situáciám a reaguje smiechom, pretože mu chýba hlbšie pochopenie.)
Múdry sa usmieva a blázon sa rehoce. (Príslovie naznačuje, že rozdiel v reakcii na situácie môže odrážať úroveň múdrosti jednotlivca.)
Blázon po mnohom smiechu poznaný býva. (Príslovie naznačuje, že nadmerný smiech môže byť znakom nerozumnosti alebo bláznivosti.)
Kde je smiech, tam je hriech. (Príslovie naznačuje, že smiech môže často súvisieť s niečím nevhodným alebo zakázaným.)
Darmo chorému smiechy priprávať. (Snaha rozveseliť toho, kto je chorý alebo v ťažkostiach, je zbytočná, pokiaľ sa nevyrieši jeho základný problém.)
Hlava śiveje, rozum šaleje. (Aj keď človek starne a šedivie, jeho myseľ môže byť stále nepokojná a nerozvážna.)
Žert se žertuje, hlib śe keľtuje. (Príslovie naznačuje, že k žartovaniu treba pristupovať s ľahkosťou a rozvahou podobne ako k príprave chleba.)
Panebože, akého si ma dal, taký ti tancujem. (Príslovie vyjadruje zmierenie sa so svojimi nedostatkami a prijatie svojej prirodzenej podstaty, často s humorným alebo ironickým podtónom.)
Dobre saje tomu smiať, komu je dobre. (Ten, kto má šťastie a pohodlie, sa ľahšie smeje a teší zo života.)
Jednému je do plaču, druhému do smiechu. – Komu do plaču, komu do smiechu. (Životné situácie môžu byť vnímané odlišne rôznymi ľuďmi, pričom to, čo jednému prináša smútok, môže iného pobaviť.)
Žarty – čerty. (Žarty môžu mať nečakané a niekedy negatívne následky, podobne ako zlá energia spájaná s čertmi.)
Alebo je vždy smutná, alebo sa blázni. (Výrok vyjadruje extrémne zmeny v emocionálnom prejave človeka, ktorý nevie nájsť rovnováhu medzi smútkom a radostnou nerozvážnosťou.)
Zo žartu do čartu. – Zo žartu naozaj. (Príslovie naznačuje, že žartovanie môže mať nečakané alebo vážne následky.)
Bohu ku cti a ľudom na posmech. (Vyjadruje kritiku alebo výsmech voči niekomu, kto robí veci síce s dobrým úmyslom, ale výsledok je opačný a zosmiešňujúci.)
Radosť chodí po žalosti. (Po smútku alebo ťažkých časoch prichádzajú lepšie chvíle a radosť.)
Plač, neplač, všetko jedno. (Vyjadruje rezignáciu alebo zbytočnosť emócií v situácii, ktorú nemožno zmeniť.)
Zamrznutý ako cibuľa. – Zamrznutý ako kokrha. – Zamrznutý ako krkoška. – Zamrznutý ako krušec. – Zamrznutý ako slivka. (Porovnanie extrémneho pocitu chladu u človeka s rôznymi zmrznutými objektmi.)
Kde je nešťastie, tam je i posmech. (Keď človeka postihne nešťastie, často sa stáva terčom posmechu.)
Nechaj ho, nech sa vyplače. (Vyjadruje potrebu nechať človeka vyjadriť svoje emócie, aby dosiahol vnútorný pokoj.)
Neber si nič na žart! (Výrok nabáda k opatrnosti a stanoveniu hraníc medzi zábavou a vážnosťou.)
Čo komu nepristane, ani sa mu nesvedčí. (Nie všetko je vhodné alebo prijateľné pre každého človeka.)
Smelý je všade doma. (Smelý človek sa cíti sebaisto a pohodlne v rôznych situáciách a prostrediach.)
Dobrému je všade dobre. (Kto má dobrý charakter a pozitívny prístup, nájde pohodu a spokojnosť v každej situácii.)
Hračka – plačka. (Krátkodobá zábava môže viesť k nečakaným problémom alebo smútku.)
Od modlitby strnú zuby. (Príslovie naznačuje, že modlitba je neúčinná alebo nepraktická, a to žartovným spôsobom.)
Keď ti je najpilnejšie, sadni si! (Príslovie povzbudzuje k lenivosti tým, že navrhuje oddych, keď je najviac práce.)
Smútok v srdci, nohy v tanci. (Aj keď je človek smutný, môže sa snažiť rozptýliť tancom a veselosťou.)
Ranný smiech, večerný plač. (Šťastie a smútok sa môžu rýchlo striedať v priebehu jedného dňa.)
Pánboh má všelijakých kostošov. — Pánboh má všelijakých svätých. — Pánboh má všelijakých bláznov. (Príslovie vyjadruje myšlienku, že Boh má vo svojom kráľovstve miesto pre rôznorodé typy ľudí, bez ohľadu na ich povahu či správanie.)
Osol oslovi najlepšie sa páči. (Ľudia s obmedzeným rozumom sa často priťahujú a rozumejú si navzájom.)
Čo fígeľ, to groš. (Príslovie vyjadruje, že každý trik alebo žart môže priniesť malú, ale konkrétnu odmenu alebo výhodu.)
Každý vták ináč spieva. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a vyjadrovania.)
Chudobný smiech — hotový posmech. (Smiech chudobného človeka je často vnímaný ako výsmech, pretože je považovaný za nevhodný alebo nepatričný v kontexte jeho postavenia.)
Čo hlava, to rozum. — Rozum — hlava. (Každý človek má svoj vlastný spôsob myslenia a názory.)
Umný, ale nerozumný. (Opisuje osobu, ktorá má znalosti alebo šikovnosť, ale postráda praktickú múdrosť alebo zdravý rozum.)
Dakedy aj z pustej stodoly sova vyletí. (Aj chudobný alebo nenápadný človek môže prekvapiť svojou hodnotou alebo schopnosťami.)
Darmo sa taký silí smiať, komu sa nechce. — Darmo sa taký silí plakať, komu sa nechce. (Autenticita emócií je dôležitá a nútené prejavy smiechu alebo plaču sú bezvýznamné.)
Mlyn býva pri vode a posmech pri škode. (Posmech často sprevádza nešťastie alebo stratu, podobne ako mlyn je vždy pri vode.)
